Indonézia 16. apríla (VaticanNews) Kardinál Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo, arcibiskup metropolita indonézskej Jakarty, v rozhovore pre Vatican News hovorí o živote katolíkov v najväčšej moslimskej krajine, o spolužití medzi náboženstvami i o svedectve indonézskych kresťanov.
Pápež František sa v septembri tohto roku vydá na svoju 45. zahraničnú apoštolskú cestu. Zavíta do Ázie a Oceánie. Pápež František najprv navštívi Indonéziu, najväčšiu krajinu sveta s moslimskou väčšinou, kde katolíci tvoria viac ako 8 miliónov, teda 3,1 % obyvateľstva, a v dňoch 3. – 6. septembra sa zdrží v jej hlavnom meste Jakarta. Potom bude pokračovať do Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru. Pôjde o najdlhšiu cestu v rámci pontifikátu Svätého Otca.
Kardinál Suharyo, ako vítate nadchádzajúcu apoštolskú návštevu pápeža Františka?
S veľkým nadšením. Ale nielen katolícka komunita s veľkým nadšením prijala správu, že pápež František navštívi Indonéziu – veľký imám štátnej mešity Istiqlal bol medzi tými, ktorí ako prví oznámili nadchádzajúcu návštevu pápeža Františka, niekoľko týždňov pred oficiálnym oznámením Vatikánu.
Vzťahy medzi Vatikánom a Indonéziou majú dlhú históriu. Vatikán je jednou z piatich krajín, ktoré uznali vyhlásenie nezávislosti Indonézie. V roku 1947 už v Jakarte pôsobil apoštolský delegát, ktorý je dnes veľvyslanectvom.
Katolíckej komunite hovorím, že fyzická prítomnosť pápeža Františka je veľmi dôležitá, a zároveň pripomínam, že sa máme vždy snažiť prehlbovať si vedomosti o jeho učení, ktoré nám dáva prostredníctvom rôznych encyklík a apoštolských exhortácií, ako sú Evangelii gaudium, Laudato si, Fratelli tutti atď.
Katolícka komunita tvorí približne 3 % obyvateľstva Indonézie, ázijskej krajiny s najväčším počtom moslimských veriacich na svete. Môžete nám povedať viac o tejto katolíckej komunite? Aké je to byť katolíkom v tejto krajine v každodennom živote?
Indonézia je veľmi veľká krajina, pozostávajúca z mnohých ostrovov, ktorých je takmer 17-tisíc, a z mnohých kmeňov, keďže tu žije viac než 1300 etnických skupín s toľkými kultúrami a náboženstvami. Je pravda, že Indonézia je krajinou s najväčším počtom moslimov na svete. Islam v Indonézii však nie je ten istý ako islam v rôznych iných krajinách. V Indonézii existujú dve najväčšie islamské organizácie, Muhammadiyah a Nahdlatul Ulama, ktoré sú veľmi otvorené a tolerantné. Práve to určuje spoločný život občanov. Ja sám mám veľmi dobré vzťahy s náboženskými lídrami na centrálnej a regionálnej úrovni.
V Indonézii v podstate existuje sloboda náboženského vyznania, avšak realita sa na jednotlivých miestach líši. V súčasnosti sa zdá, že štát to so zachovaním náboženskej slobody myslí veľmi vážne. V každodennom živote teda žijeme ako bežní občania. Môžeme pracovať v rôznych inštitúciách vrátane štátnych. V nedeľu ľudia chodia do kostola. Niektorí musia prekonávať veľké vzdialenosti, aby sa dostali na miesto bohoslužieb. Vo všeobecnosti môžeme žiť v mieri so svojimi susedmi. Pravdou je aj to, že nemálo katolíkov sa stalo vedúcimi predstaviteľmi pluralitnej spoločnosti a pracuje v štátnych inštitúciách na vysokých postoch.
Vo všeobecnosti katolíci v Indonézii žijú normálne ako členovia spoločnosti. Žiť spolu ako spoluobčania, aj keď rôznych náboženstiev, je niečo úplne bežné. V skutočnosti existuje pomerne veľa rodín, ktorých členovia pozostávajú z prívržencov rôznych náboženstiev. V iných krajinách by to možno nebolo mysliteľné. Je tu aj pomerne veľa kňazov a rehoľníkov, ktorí pochádzajú z moslimských, hinduistických alebo budhistických rodín.
V čom spočíva tajomstvo mierového spolužitia v Indonézii? Existujú aj oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť?
Jedným z hlavných dôvodov je história vzniku indonézskeho štátu. Pred vznikom Indonézie bol tento región viac ako 350 rokov kolonizovaný cudzími krajinami. V histórii vzniku Indonézie sú tri míľniky. (...) Vyvrcholením bolo vyhlásenie nezávislosti Indonézie 17. augusta 1945. Nezávislosť Indonézie nebola darom od kolonialistov, ale výsledkom dlhého boja, do ktorého sa zapojili všetky zložky národa, všetky etnické skupiny a vyznávači všetkých náboženstiev. Nasledujúci deň bola ustanovená Pancasila [oficiálna, základná filozofická teória Indonézie] ako základ štátu. Indonézia teda nie je náboženským štátom, ale unitárnym štátom Indonézska republika. Táto história boja, do ktorého sa zapojili všetci občania, a Pancasila ako základ štátu je to, čo robí jednotu indonézskych občanov silnou.
Pancasila pozostáva z piatich základných princípov, ktoré slúžia ako základ Indonézskej ústavy. Prvým je „viera v jediného Boha“. Druhým je „spravodlivá a civilizovaná ľudskosť“. Tretím je „jednota Indonézie“. Štvrtým je „demokracia vedená vnútornou múdrosťou v jednomyseľnosti, ktorá vzniká z rozpravy medzi zástupcami“ a piatym je „sociálna spravodlivosť pre celý indonézsky ľud“.
Niektoré z najväčších výziev sa týkajú nerovnomerného rozdelenia blahobytu na Jáve aj mimo nej, nadnárodného islamského vplyvu, skupín, ktoré stále chcú vytvoriť islamský štát, ekonomickej nerovnosti a politického systému, najmä nepriaznivého hospodárenia voči slabším.
Kardinál hovorí aj o pôsobení katolíkov v indonézskej spoločnosti, kde sú menšinou:
Spomínam si na skúsenosť katolíckeho učiteľa, ktorý bol umiestnený vo veľkej vidieckej oblasti a okrem neho tam nebol žiaden iný katolík. Necítil sa izolovaný, ale naďalej hľadal spôsoby, ako konať dobro. Učil na dedine, kde bolo obyvateľstvo negramotné. Aby sa tam dostal, musel ísť tri hodiny pešo a ďalšie tri hodiny späť. Robil to dvakrát týždenne. Keď som navštívil jeho rodinu, povedal mi: „Otče, toto všetko som robil preto, aby tu ľudia vedeli, že katolíci chcú konať iba dobro“.
Vidíme ich konať dobro rôznymi spôsobmi, prostredníctvom vzdelávania, od základného až po vyššie vzdelávanie, prostredníctvom poskytovania zdravotníckych služieb, sociálnych služieb, ako sú napríklad úverové družstvá, a prostredníctvom spolupráce s ostatnými členmi komunity. Povedané inak, „konajú dobro“ prostredníctvom dialógu, ktorý ponúkajú vo svojej práci i prostredníctvom svojho života.
Deborah Castellano Lubov, Zuzana Klimanová – VaticanNews