Vladykovia Vasiľ a Lach na stretnutí východných biskupov v Grécku

TK KBS, vv, ml; kj | 19. 09. 2023 13:00



Foto: Archív Košickej eparchie

Grécko 19. septembra (TK KBS) V pondelok 18.septembra 2023 sa začalo v meste Nea Makri v Grécku ďalšie z pravidelných stretnutí východných katolíckych biskupov Európy, ktoré sa uskutočňuje pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií. Hostiteľom tohtoročného stretnutia, na ktorom Slovensko zastupuje arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a biskup Milan Lach SJ, je vladyka Manuel Nin, apoštolský exarcha v Grécku, informoval vladyka Vasiľ. 





Najpočetnejšiu skupinu prítomných biskupov (13) tvoria hierarchovia Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi z Ukrajiny pod vedením Jeho Blaženosti Svjatoslava, kyjevsko-haličského vyššieho arcibiskupa spolu s ukrajinskými biskupmi zo západnej a strednej Európy (6). Gréckokatolícku cirkev zo Slovenska na stretnutí reprezentuje arcibiskup Cyril Vasiľ , košický eparchiálny biskup a vladyka Milan Lach, pomocný biskup bratislavskej eparchie.



Stretnutie sa začalo uvítacími príhovormi biskupa Manuela Nina, apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Grécku, a biskupa Jana R. Pawlowského, apoštolského nuncia v Grécku. Na úvodnom stretnutí sa zúčastnili aj otec Michel Jalakh O.A.M., libanonský maronitský kňaz, ktorý je od februára novým sekretárom Dikastéria pre východné cirkví a biskup Gintaras Grusas, arcibiskup Vilniusu (Litva) a predseda Rady biskupských konferencií Európy (CCEE).



„My všetci, pastieri východných katolíckych cirkví, či už malých alebo veľkých, prosperujúcich alebo zraniteľných, nachádzajúcich sa v pokojnom a mierovom kontexte, alebo v rozporuplnom, nepriateľskom a, žiaľ, aj vojnovom kontexte našej doby. My, pastieri týchto cirkví, vo svojej slabosti a krehkosti, ale silní Božou milosťou, ktorú sme dostali v deň našej biskupskej vysviacky, sme ako rybári povolaní zanechať svoje siete a člny a stať sa teológmi pre náš ľud, hovoriť o Bohu a vziať do rúk nie siete a člny, – alebo, ak chcete, – vziať do rúk tie symbolické siete a člny, ktorými sú Božie slovo a sviatosti, a dať ich nášmu ľudu. O tom som každým dňom viac a viac presvedčený, o tom, čo od nás naši veriaci očakávajú – pokojné slovo útechy, ohlasovanie Ježiša Krista a jeho evanjelia,“ začal svoj pozdravný príhovor biskup Manuel Nin.



Biskup upozornil na skutočnosť, že toto stretnutie sa koná pri príležitosti stého výročia príchodu našich predchodcov z Konštantínopolu do Atén v rokoch 1922 – 1923 spolu s biskupom Georgom Kalavasisom, ktorý sa stal prvým apoštolským exarchom v roku 1932, keď bol kanonicky zriadený exarchát. „Pôvodne grécky, náš exarchát je dnes, vo veku sto rokov, exarchátom, skutočnou Cirkvou, ktorá už nie je len grécka, ale za posledných päťdesiat rokov sa obohatila o ďalšie dve etnické a predovšetkým cirkevné skutočnosti, ktoré ju obohatili a naďalej obohacujú, a to o veriacich chaldejskej tradície z Iraku a Sýrie a ukrajinských veriacich byzantskej tradície. V jednej cirkevnej realite neexistujú žiadne rozdiely, žiadne stupne, žiadne výsady, ale všetci sme zjednotení v Kristovi. Táto realita Cirkvi nie je vždy ľahká, pretože ľudská slabosť dáva o sebe vedieť, ale je to realita pravej Cirkvi, ktorú Pán buduje každý deň a prostredníctvom slabosti a oddanosti našich vlastných rúk“, pokračoval hierarcha.



Podľa biskupa Manuela „žijeme presvedčení a hrdí, vedení slovami svätého apoštola Pavla z Listu Efezanom: „… už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.“ (Ef 2, 19-20). Spoluobčania, členovia rodiny, nie cudzinci, nie hostia…, pričom sa zdôrazňuje, že „…máme samého Krista Ježiša za základný kameň…“. On je ten, ktorý nás tvorí, buduje, vytvára, dovolím si povedať, ako kresťanskú Cirkev, ako Východnú katolícku cirkev v Grécku, v tomto našom kαιρός, ktorý musíme žiť. A my sme hrdí na to, že tvoríme takúto Cirkev. Pretože v Aténach sú tri katolícke cirkvi: cirkev latinskej tradície, arménskej tradície a byzantskej tradície.“



Ďalším dôležitým aspektom života Apoštolského exarchátu v Grécku je milosrdná láska, ktorá sa stala obzvlášť zjavnou po vypuknutí vojny na Ukrajine. „Táto situácia vyvolala v Grécku skutočné hnutie dobročinnosti, ktoré má svoj východiskový bod v našom exarcháte, v spoločenstve Acharnon, ktoré prekročilo a naďalej prekračuje hranice cirkevnej príslušnosti“, zdôraznil biskup.



„Budú to dni modlitby, uvažovania, poznávania a zdieľania. Pre nás všetkých to budú skutočne synodálne dni, pretože budeme kráčať s Kristom, jediným Pánom našich životov a našich cirkví, jediným verným spoločníkom nás všetkých, pastierov mnohých východných katolíckych cirkví v Európe. Budú to dni, keď budeme reprezentovať naše rodné cirkvi zo štyroch kútov Európy, a osobitne pamätať na Katolícku cirkev byzantskej tradície na Ukrajine a na celý ukrajinský ľud v tomto čase nespravodlivej vojny,“ povedal vo svojom uvítacom príhovore biskup Manuel Nin.



Stretnutie východných katolíckych biskupov potrvá do štvrtku 21. septembra. Počas jednotlivých zasadaní budú mať biskupi príležitosť diskutovať o úlohe a mieste východných katolíckych cirkví v súčasnom svete, pričom budú brať do úvahy rôzne výzvy, ktorým čelí celá Katolícka cirkev. Predovšetkým je to výzva v podobe pokračujúcej vojny na Ukrajine, ktorá denne prináša nové utrpenie a rany nielen ukrajinskému ľudu, ale celému svetu.



Zdroje: Informačné oddelenie UGKC ugcc.ua/Bratislavská eparchia, Stanislav Gábor 



Aktualizované 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024