„K narodeninám zvykneme našim blízkym priať veľa šťastia, lásky, zdravia, úspechov... My veriaci vinš zakončujeme: „...ale najmä hojnosť Božieho požehnania.“ Jubilant, na ktorého si v týchto dňoch spomíname by nielen oslávil svoju storočnicu, ale svojim životným odkazom aj dnes, sprítomňuje realitu Božej milosti. Byť obdarený mimoriadnym talentom, vidieť veci inak ako ostatní, a ostať na zemi. Mať schopnosť na papieri či plátne zachytiť to, čo inému oku (srdcu) unikne," vraví o jubilantovi kňaz Martin.
Ladislav Záborský sa narodil 22. januára 1921 v Tisovci. Vysokoškolské vzdelanie získal na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u prof. Jána Mudrocha, Gustáva Mallého a Martina Benku. Súčasne navštevoval filozofickú fakultu (odbory pedagogika, psychológia a dejiny umenia) a prírodovedeckú fakultu v Bratislave. V roku 1953 bol za svoje náboženské postoje odsúdený na sedem rokov väzenia a k strate majetku a občianských práv. Ladislav Záborský vytvoril okrem obrazov aj farebné a leptané vitráže pre desiatky kostolov na Slovensku. Je tiež autorom 21 krížových ciest v rôznych technikách. Zomrel 31. decembra 2016 v Martine.
„Keď bol maliar, majster Ladislav Záborský za komunistického režimu väznený pre vernosť ku Kristovi, na samotke tónom poézie zaznamenal: Že sedím tu sám a nečujem kultúry hlas? Nie je tu tak pusto celkom. Veď som herec v divadle veľkom, ktorého režisérom je Boh sám. ..aké prorocké, aktuálne. Vtedy komunisti tíšili hlas našich rodičov a ich volanie po slobode, kultúre, dnes vírus zvaný Covid. Ten nás vedie k samote? Môže zato iba on? Hlas kultúry tíchne, lebo čoraz viac je počuť mocný a prenikavý zvuk sirén sanitiek, valiacich sa pre dusiacich sa pacientov? Človek sa dusí zo dňa na deň viac a viac. Čím...? „Nie je tu tak pusto celkom“ ...píše majster. A veru nie je majstre. Pre tých, ktorí dôverujú v Božiu pomoc. Odovzdávajú sa do náruče Nebeského Otca," píše k storočnici Martin Šafárik.
„Majstre, aj k tomuto nás vedú Vaše obrazy. Dôverovať Tomu, Ktorý nás stvoril, Ktorý nás vykúpil. Obrazy majstra Záborského sú aj v dnešnej pretechnizovanej a tak mocne ateizovanej dobe, živými signálmi pravdy: Boh je Večný! Boh svojich verných neopúšťa.
Zakončím parafrázou slov maliara: Režisérom divadla ktorého žiaľ sme aktérmi aj my všetci, nie je Boh. Boh s nami totiž nehrá hru. On nás vedie skutočne a verne. K životu s Ním. Preto aj akad. mal. Ladislav Záborský do kníh o svojej tvorbe namiesto venovania zvykol vpísať: „Dovidenia v Nebi!“ Lebo všetko čo robil, robil na Jeho väčšiu česť a slávu. Majstre, ďakujeme. A svoju storočnicu oslávte s Tým, Ktorého ste toľkokrát maľovali, pre Ktorého ste sa nechali väzniť, ale Ktorý Vás urobil skutočne slobodným. Slobodným pre Nebeské Kráľovstvo," dodal katolícky kňaz Martin Šafárik.
Majster Záborský odovzdal svoj život Stvoriteľovi, posilnený sviatosťami, 31. decembra 2016. Poznali sme ho ako maliara ticha, svetla, pokoja a krásy stvoreného sveta. Svojou tvorbou svedčil o skutočnosti Boha. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach na Slovensku, vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku, Japonsku, Palestíne a USA. Pochovali ho 6. januára 2017 v Martine.