„Počas svojho pôsobenia vo Vatikáne položil veľvyslanec Neuwirth základy tejto našej najstaršej historickej, kultúrnej a duchovnej relácie. Svojim osobným vkladom prispel k budovaniu slovenskej diplomacie a osobitne k rozvoju vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou,“ uviedol minister I. Korčok.
Anton Neuwirth sa narodil 22. januára 1921 v Bystričanoch-Chalmovej v okrese Prievidza. Svoje detstvo a rodinné prostredie spojené s mnohými náboženskými a kultúrnymi vplyvmi boli jeho slovami "školou náboženskej aj národnostnej tolerancie". Počas vojnového obdobia bol svedkom deportácií časti svojej rodiny do nacistických táborov, a to najmä z otcovej strany, ktorá bola židovského pôvodu.
„Život Antona Neuwirtha je silným svedectvom o hodnotách tolerancie, znášanlivosti a úcty k človeku. Jeho pôsobenie v politickom živote a v diplomacii bolo prejavom vlastenectva, ktoré bolo neodlúčiteľne späté s náboženským a národnostným vzájomným rešpektom,“ vyzdvihol šéf slovenskej diplomacie pri odovzdávaní ocenenia.
V roku 1946 zavŕšil Anton Neuwirth štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK). Vzdelanie si doplnil ročnými štúdiami chémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na univerzite vo švajčiarskom Zürichu.
Počas štúdií bol členom vysokoškolských náboženských a sociálno-charitatívnych organizácií, vrátane katolíckeho hnutia Rodina. Za aktivity v tomto spoločenstve ho komunistický režim v roku 1953 odsúdil na 12 rokov väzenia. Vo väzeniach v Ilave a Leopoldove strávil celkovo takmer sedem rokov.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa Anton Neuwirth aktívne zapojil do spoločenského života a formovania kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Aktívne pôsobil v rôznych pozíciách. Bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, v roku 1993 bol zvolený za čestného predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a v tom istom roku kandidoval aj na post prezidenta SR.
V rokoch 1994–1998 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov. Dlhé roky pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky, ako aj duchovnej kultúry. V roku 1998 mu bol udelený čestný doktorát z Trnavskej univerzity. V roku 2003 bol zvolený za predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach vo veku 83 rokov. V roku 2001 vyšla jeho autobiografia s názvom „Liečiť zlo láskou“ a bol o ňom natočený dokumentárny film Anton Neuwirth – lekár, filozof, humanista.
Celoživotné dielo veľvyslanca Neuwirtha, hodnotové presvedčenie a postoj k vzdelávaniu a formovaniu mladej generácie sa stalo inšpiráciou pre mnohých. Jeho meno nesie Kolégium Antona Neuwirtha, akademicko-formačná inštitúcia, ktorá sídli v jezuitskom kaštieli v Ivanke pri Dunaji. Stál tiež pri zrode Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), ktoré sa zameriava na formovanie a podporu vzdelanosti a angažovanosti mladých kresťanov.
Dnes udelená Medaila za zásluhy o slovenskú diplomaciu dopĺňa bohatú zbierku ocenení Antona Neuwirtha, vrátane pápežského Veľkokríža Rytierskeho rádu Pia IX., Veľkokríža Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov a Pribinovho kríža I. triedy. Je zároveň aj čestným občanom mesta Košice.
K správe bolo vydané FOTO.
TK KBS informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR