Taliansko prežívalo Národnú púť rodín za rodiny v Pompejach a Lorete

TK KBS, RV mh, jb; ml | 14. 09. 2020 16:57



Taliansko 14. septembra (RV) V uplynulú sobotu 12. septembra prežívalo Taliansko národnú púť rodín obetovanú za rodiny, ktorá spojila mariánske svätyne Pompeje a Loreto. S mottom „Radujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte“ (porov. 2 Kor 13,11) ju zorganizovalo Hnutie obnovy v Duchu Svätom v spolupráci s Konferenciou biskupov Talianska a pod patronátom Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

„Povzbudzujte sa navzájom. Tu je ukrytý blahodarný zmysel našej Národnej púte rodín za rodiny: otvoriť srdce druhému, starať sa jeden o druhého, pomáhať si, podporovať sa, čím si pripomenieme, že sme jednotní“ – takto sa v sobotu 12. septembra v Pompejach prihovoril prezident Hnutia obnovy v Duchu Svätom Salvatore Martinez pri otvorení púte.

Pútnikom spojeným aj cez televíziu a internet adresoval tieto slová: „Verte mi: nebude to politika ani ekonomika, čo utíši hlad našich slabostí či chudoby. Žiadna pomoc nemôže ako náhrada zaujať miesto patriace Bohu a spoločenstvu. Žiadne srdce nebude zachránené peniazmi, žiadna rodina nenájde stratenú lásku prostredníctvom moci. Boh a spoločenstvo nám dajú silu a odvahu napredovať.“

Tohtoročný 13. ročník národnej púte rodín sa kvôli opatreniam pandémie konal hlavne digitálnym spôsobom, teda prostredníctvom televízneho a internetového spojenia. Na oboch paralelných púťach - v mestečku Ružencovej Panny Márie Pompejach i v Lorete, ktoré ešte stále slávi svoj jubilejný rok - sa v obmedzenom počte a za prísnych hygienických podmienok sa stretli rodiny aj fyzicky. V Lorete púť vyvrcholila svätou omšou s pápežským delegátom svätyne, arcibiskupom Fabiom Dal Cinom.

V Pompejách sa pútnici modlili za osamotené deti, opustené, nenarodené a tiež za snúbencov a mladé páry, za chorých a rodiny zasiahnuté smútkom alebo prírodnými pohromami. Pompejsky arcibiskup Mons. Tommaso Caputo sa pred modlitbou ruženca obrátil na rodiny slovami: „Táto krásna mariánska modlitba vyviera zo srdca zameraného na Krista. ... Keď nám dáva kontemplovať úseky Ježišovho života, pozýva nás, aby sme ich my sami prežívali.“

Svätý Otec sa pripojil k modlitbe za rodiny celého sveta

Účastníkov púte povzbudil aj pápež František krátkym posolstvom, ktoré v jeho mene zaslal pútnikom štátny sekretár Pietro Parolin. Ako píše, Svätý Otec sa spája s pútnikmi v „prosbe o príhovor Panny Márie, aby kresťanské rodiny v Taliansku, Európe a na celom svete pokračovali v utváraní tej veľkej rieky, ktorá bráni život, vieru, nádej a lásku v Božom ľude a v celej spoločnosti.“

Kardinál tlmočil pápežovo poďakovanie organizátorom za ich iniciatívu, ktorou „v čase, keď rodiny obzvlášť trpia ťažkosťami spôsobenými pandémiou, ponúkli toto svedectvo viery a solidarity, aby každý mohol čerpať z modlitby a z bratského spoločenstva, nádej a silu napredovať“.

Svätý Otec cez štátneho sekretára vyjadril prianie, aby „nový rozbeh školského roka prežili všetci s veľkým zmyslom pre zodpovednosť v perspektíve obnovenej «výchovnej dohody», v ktorej sú rodiny hlavnými aktérmi a v centre pozornosti sú osoby chlapcov a dievčat: ich zdravý, dobre formovaný a družný rast je podmienkou pre pokojnú a úspešnú budúcnosť celej spoločnosti.“

Dieťa je dar: osobné svedectvá účastníkov púte

V Pompejach boli v programe okrem modlitby ruženca, spevov a príhovorov hostí aj emotívne svedectvá členov rodín. Enrico a Mária, ktorí sú manželmi 32 rokov a majú päť detí, z nich dve adoptované, svedčili týmito slovami:

„Adopcia nie je dobročinné gesto, ale odpoveď na povolanie: stať sa rodičmi dieťaťa, ktoré zostalo bez rodiny. Deti nám nepatria, sú darom a ako také sa prijímajú, nech sú akéhokoľvek pôvodu. Každé dieťa má právo mať rodinu, mamu a otca“.

Iný príbeh vyrozprával Luigi - o svojom znovuzrodení a novom živote po tom, čo prešiel rokmi míňania peňazí na hazardné hry a bol ďaleko od rodiny. 

Aj čas lockdownu bol predmetom mnohých svedectiev. Massimo a Mária Celeste hovorili o tom, ako očakávali druhorodenú dcéru, zatvorení s ich dvojročným dieťatkom v byte s maličkým balkónom.

Antónia a Gaetano v období pandémie zažili vyostrenie ich už i tak veľkých rodinných ťažkostí, vychádzajúce aj z niektorých zdravotných problémov ich posledného dieťaťa. Zakúsili však silu viery, vďaka ktorej znovuobjavili, že „Pán dáva klíčiť kvetom medzi skalami a nanovo nás stavia na nohy každý deň života, aj keď sa zdá, že je všetko stratené“.





[back]


(C) TK KBS 2003 - 2020