„Za všetko, čo som mohol urobiť v mojom živote ďakujem donovi Boscovi a mojim saleziánskym predstaveným, ktorí mi vždy dovolili uskutočniť moje návrhy, ak ich zhodnotili ako rozumné,“ vyjadril krátko svoje pocity ešte pri 90-tke don Milan Stanislav Ďurica. Na konci júna tohto roku oslávil aj požehnaných 70 rokov doživotných rehoľných sľubov. "Jubilantovi zo srdca blahoželáme, vyprosujeme mu hojné Božie požehnanie a pamätáme naňho v modlitbách," uvádzajú saleziáni na svojej webstránke.
Profil oslávenca
Milan Stanislav Ďurica sa narodil 13. augusta 1925 v obci Krivany. Po ukončení saleziánskeho noviciátu zložil svoje prvé rehoľné sľuby 16. augusta 1944, doživotné 28. júna 1950 a za kňaza bol vysvätený 1. júla 1956. V tom roku napísal aj svoju dizertačnú prácu z teológie, v ktorej sa venoval Turínskemu plátnu.
Od roku 1956 pôsobil ako profesor teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme. Habilitáciu doktora politických vied získal v roku 1961 v Padove. Od roku 1967 bol profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Ako teológa ho pápež Ján XXIII. vymenoval za poradcu prípravnej komisie II. Vatikánskeho koncilu.
V roku 1969 založil stredisko východoeurópskych štúdií (Centro di studi sull Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, Il Mondo Slavo.
Spolupracoval na šiestich talianskych, nemeckých a latinských encyklopedických dielach. Bibliografia jeho prác predstavuje 1 700 publikácií vydaných v ôsmich jazykoch. Za jeho vedeckú a kultúrnu činnosť ho najvyšším občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky ocenil aj prezident Talianska. Rímska Accademia Teatina per le Scienze ho poctila titulom čestného akademika. Milan Ďurica bol členom mnohých medzinárodných vedeckých asociácií, s ktorými dodnes spolupracuje.
V roku 1991 ho minister kultúry vymenoval za prvého riaditeľa Slovenského historického ústavu v Ríme, zaslúžil sa o jeho založenie a uznanie vo Vatikáne. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V tom istom roku založil Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v Bratislave.