Na svätej omši sa zúčastnil predseda vlády SR Igor Matovič a ďalší členovia vlády SR, poslanec Európskeho parlamentu Peter Polák, splnomocnenkyňa pre rómske kominuty Andrea Bučková, poslanci Národnej rady SR, zástupcovia veľvyslaneckých úradov, organizácii a organizácii verejnej správy a ďalší hostia. Duchovne boli s ňou spojení aj diváci TV LUX.
"Rómska genocída bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas Druhej svetovej vojny. Za vlády Adolfa Hitlera bolo 26. novembra 1935 do norimberských zákonov doplnené, že aj Rómovia sú zaradení do rovnakej kategórie ako Židia a boli definovaní tiež ako nepriatelia rasovo čistého štátu," povedal v úvode arcibiskup Zvolenský.
"Keďže rómsky holokaust alebo rómska genocída sa dotýka aj dejín našej vlasti, stretáme sa preto aj my v dnešný deň, aby sme s najväčšou úctou mysleli na tých, ktorých sa táto genocída dotkla, aby sme sa za nich modlili, aby sme obetovali za nich svätú omšu. A zároveň, aby sme my v dnešnej dobe aj pri spomienke na takéto tragické udalosti obnovili v sebe a posilnili v sebe úctu, vo viere v Boha, ku každému človekovi ako k nášmu rovnocennému, ľudskému bratovi alebo ľudskej sestre," dodal arcibiskup Zvolenský a privítal hostí.
Pamätný deň rómskeho holokaustu je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov.
"Milí priatelia, čo robiť, ako žiť, aby sa spomínané hrôzy už nikdy viac neopakovali? Odpoveď je jednoznačná. Milovať! Všetci sme sa narodili, aby sme milovali. Mne osobne sa veľmi páči taliansky výraz „Ti voglio bene“, ktorým sa vyjadruje láska k milujúcej osobe. V preklade to znamená: Chcem ti dobre, dobro. Áno, v tom je protiliek na zlo, ktoré sa v každej dobe hlási k slovu. Milovať, mať rád, chcieť vždy dobro druhému nie je ľahké," povedal vo svojej homílii rómsky kňaz Viktor Tomčányi.
"Ak budeme úprimní, uznáme, že ide o náročnú úlohu, ktorá je ale veľmi, veľmi dôležitá a potrebná. Mať v našej spoločnosti ľudí, generáciu, ktorá chce len dobro druhému, je ako budovať pevnú hrádzu proti záplave ničiacej rieky. Kde nájdeme odvážnych ľudí, ktorí chcú dobro druhému? Nemusíme dlho čakať na odpoveď, lebo všetci dobre vieme, že v rodine. Ona je prvou školou lásky, súcitu a solidarity. V rodine sa deti učia, ako treba mať rád, ako chcieť dobro druhému, ako ho chrániť. Preto pomoc rodinám zo strany štátu je najlepšou investíciou pre spoločnosť. Takisto starosť o rodinu zo strany Cirkvi je najakútnejšia služba, lebo dnešná rodina sa nachádza v hlbokej kríze. Nutne potrebuje pomoc. Už sv. Ján Pavol II. povedal, že cestou Cirkvi je rodina," uviedol Tomčányi.
- - - - -
PLNÉ ZNENIE homílie
Milí bratia a sestry!
Dnes sme sa stretli, aby sme nezabudli na utrpenie a bolesť slovenských Rómov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Svätú omšu obetujem za obete rómskeho holokaustu.
Prečo sa tu stretávame 2. augusta? Bolo to práve v noci z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti v plynových komorách v koncentračnom tábore pre Rómov v Osvienčime-Brezinke (Auschwitz-Birkenau) zavraždili 2900 Rómov. Boli to prevažne starí, chorí ľudia a matky s deťmi. Preto si svet pravidelne pripomína 2. august ako deň genocídy Rómov. Počas druhej svetovej vojny nacisti a ich spolupracovníci zavraždili okolo päťstotisíc Rómov.
Táto tragédia u nás postihla Rómov, ktorí bývali na južnom a juhovýchodnom Slovensku. Toto územie sa počas vojny pričlenilo k Maďarsku. Rómovia a príslušníci iných národov (Slováci, Srbi, Maďari, Židia a ďalší...) boli sústredení do komárňanskej Hviezdicovej pevnosti a odtiaľ transportovaní do koncentračného tábora v Dachau, v Nemecku.
Milí priatelia, predstavme si na chvíľku, že sme v sychravom, chladnom novembrovom počasí v preplnenom a nezateplenom vagóne. Čo by sa asi odohrávalo v našom srdci, v našej mysli? Aké otázky by trápili nás a našich spolucestujúcich? Možno by odzneli skľučujúce otázky: Soske Devla? Mangav tut Devla, le amen avri andalo pharipen! (róm.). „Bože, prečo? Pomôž, zachráň nás! Isten miert? Segíts, öríz! (maď.). Lámá, lámá, osá Adonaj ... (hebr.).
Človek, ktorý trpí, od nepamäti hľadá dôvod svojho utrpenia a pýta sa seba i okolia, prečo. Pýtajme sa aj my. Prečo trpeli naši rómski otcovia, mamy, deti a starí rodičia? Prečo ich bili, mučili a nakoniec beštiálne zabili. Prečo? Rozmýšľal som nad tým aj ja. Správna, utešujúca odpoveď tak rýchlo a ľahko neprichádzala. Modlil som sa a v hĺbke srdca som počul odpoveď: Vieš prečo mučili tvoju mamu? Vieš prečo zabili tvoju starú mamu, tetu a ujov? Lebo v tom čase sa u mnohých vytratila láska, súcit k človeku, v ktorom nevideli blížneho, ale iba číslo. Kto bol podľa nich nepohodlný, označili ho za nepotrebného, ktorého bolo treba umlčať, odstrániť a nakoniec zabiť.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme nezabudli na utrpenie Rómov, aby sa ľudstvo poučilo, kam smeruje diskriminácia, nenávisť, aby sa hrôzy vojny už nikdy neopakovali. Aj pápež František nás povzbudil, aby sme nezabúdali na tragické udalosti z dejín ľudstva. V tomto duchu sa prihovoril židovskej delegácii vo Vatikáne 5.11.2018: „Je potrebné si pripomínať holokaust, aby minulosť ostala živou pamäťou. Bez živej pamäti nebude budúcnosť, pretože, ak sa nenaučíme z najčernejších stránok histórie nepadnúť do tých istých chýb, ľudská dôstojnosť ostane mŕtvou literou.
Opak lásky je nenávisť, ktorá ničí a vie aj zabíjať. Ľudia, ktorí deportovali Rómov do koncentrákov, nemali úmysel milovať a slúžiť. V ich srdciach bola zloba, ktorá priviedla svoju obeť až na „oltár smrti“.
Milí priatelia, čo robiť, ako žiť, aby sa spomínané hrôzy už nikdy viac neopakovali?
Odpoveď je jednoznačná. Milovať! Všetci sme sa narodili, aby sme milovali.
Mne osobne sa veľmi páči taliansky výraz „Ti voglio bene“, ktorým sa vyjadruje láska k milujúcej osobe. V preklade to znamená: Chcem ti dobre, dobro.
Áno, v tom je protiliek na zlo, ktoré sa v každej dobe hlási k slovu. Milovať, mať rád, chcieť vždy dobro druhému nie je ľahké. Ak budeme úprimní, uznáme, že ide o náročnú úlohu, ktorá je ale veľmi, veľmi dôležitá a potrebná. Mať v našej spoločnosti ľudí, generáciu, ktorá chce len dobro druhému, je ako budovať pevnú hrádzu proti záplave ničiacej rieky. Kde nájdeme odvážnych ľudí, ktorí chcú dobro druhému? Nemusíme dlho čakať na odpoveď, lebo všetci dobre vieme, že v rodine. Ona je prvou školou lásky, súcitu a solidarity. V rodine sa deti učia, ako treba mať rád, ako chcieť dobro druhému, ako ho chrániť. Preto pomoc rodinám zo strany štátu je najlepšou investíciou pre spoločnosť. Takisto starosť o rodinu zo strany Cirkvi je najakútnejšia služba, lebo dnešná rodina sa nachádza v hlbokej kríze. Nutne potrebuje pomoc. Už sv. Ján Pavol II. povedal, že cestou Cirkvi je rodina.
K tejto starostlivosti o človeka, ktorý má určitý nedostatok, vyzval aj samotný Ježiš. Dnes, ako sme počuli v Evanjeliu, nám povedal: „Vy im dajte jesť.“ K čomu nás Ježiš vyzýva? Pomôžme rodičom, aby rodina netrpela nielen materiálnym nedostatkom, ale ani duchovným. Pán aj nás každého, ktorí sme tu prítomní, posiela, aby sme dali do služby rodine všetko, čo máme. Aj keď je to azda málo, Ježiš našu snahu dokáže rozmnožiť a cez nás ponúknuť každému to, čo nutne potrebuje pre svoju existenciu. Neváhajme, otvorme svoje srdce a ponúknime Ježišovi svoju ochotu slúžiť. Pomáhajme rodičom, ktorí vychovávajú novú generáciu, aby pripravili zrelé osobnosti pre našu spoločnosť. Osobnosti, ktoré vedia milovať a chcú dobro druhému.
Milí bratia a sestry, chcem vás všetkých pekne poprosiť, či už cirkevných alebo politických predstaviteľov, urobme konkrétne kroky, ktoré pomôžu rodinám v našej krajine. Neostaňme iba pri slovách. Prosím aj vás, otcovia a mamy, ktorí ste tu prítomní, ale aj vás, ktorí nás sledujete prostredníctvom médií, urobte všetko, čo je vo vašich silách. Buďte pri výchove jednotní, trpezliví, aby vašim deťom nikdy nechýbala láska. Prosím vás, vychovajte z nich ľudí súcitných, plných úcty k druhým, aby im chceli iba dobro, aby sa vedeli obetovať. Vás mladých, ktorí ste tu prítomní, prosím, majte odvahu urobiť zo svojho života dar pre druhého. Iba tak sa stanete ľuďmi, ktorí milujú a chcú dobro druhému. Len vtedy budete skutočne šťastní. Prajem vám veľa odvahy. Oplatí sa to!
Prečo vám to hovorím? Aj moji príbuzní boli deportovaní do koncentračných táborov v Dachau, Ravenesbruck a Buchenwald, kde našli svoju smrť.
Nech v nás stále rezonuje veta: Chcem ti dobre! Ti voglio bene! Nech aj nová generácia, ktorá nás vystrieda, má svoje životné heslo: Chcem ti dobre. Nezáleží, akú máš národnosť. Si človek, ktorý je hoden lásky a úcty.
Svoj príhovor zakončím krátkou modlitbou Róma, ktorého predkovia boli obeťami holokaustu.
Ti voglio bene – Chcem ti dobre!
Brat a sestra, aj keď nám počas dejín zle robili,
my im odpúšťame.
Chceme sa za nich modliť, aby aj Boh im odpustil.
Odpúšťajúci Otče, Pán života a smrti,
človek opäť zlyhal. Nemiloval, ale zabíjal,
a tak aj nám Rómom svoju zlobu ukázal.
Týrali, bili, do vyhladzovacích táborov nás hnali
a tam chladne, bez súcitu vraždili.
Ako s takou hlbokou ranou žiť?
Ako to vo svojom srdci doriešiť?
Tak ako Ježiš. S láskou na zlo odpovedať!
Bože, Otče, ďakujeme ti za milosť,
za silu a odvahu odpustiť všetkým,
ktorí nám Rómom počas dejín ublížili.
Ale hlavne tým, ktorí nás v koncentračných táboroch týrali,
ľudskú dôstojnosť ponížili a mnohých na smrť poslali.
Prosíme ťa, Bože, buď im milosrdný.
Skrze Krista nášho Pána .
Amen.
- - - - -
Piesne pri svätej omši, ktorú naživo priniesla TV LUX, zaspievali rómske zbory z Čičavy, Bardejova a Hanušoviec. Prvýkrát bola svätá omša za obete rómskeho holokaustu v Katedrále sv. Martina v Bratislave v roku 2015.
K správe bolo vydané FOTO