"Keby sme pri závažnom a spoločnom ohrození, akou je súčasná pandémia, neurobili niečo spoločného, znamenalo by to, že sa nepovažujeme za bratov a všetky vyhlásenia by boli iba plané slová," pokračuje rehoľník, ktorý patrí k najzaujímavejším a najoriginálnejším hlasom na poli islamských štúdií a medzináboženského dialógu. Práve týmito otázkami sa zaoberá na Inštitúte pre východné štúdiá v Káhire, v meste, kde dohodobo býva. Na túto tému vydal aj viacero ocenených štúdií, vrátane vlaňajšej "Porozumieť islamu, pretože sme z neho nič nepochopili", ktorej sa iba vo Francúzsku predalo 25 tisíc výtlačkov.
"Spoločný deň modlitieb nám chce pripomenúť, že sme bratia, a nie mimo svojich náboženstiev, ale v ich rámci. Nejde o vytvorenie akéhosi "univerzálneho kréda". Rovnako tak nebudeme vysielať k nebu tú istú modlitbu, ale Bohu - Bohu, v ktorého veríme - predložíme ten istý úmysel, teda vyslobodenie sveta z pandémie". Výzva totiž spočíva v tom, že jeden druhého naozaj príjmeme za brata, čo je väzba, ktorá nutne neznamená uniformitu a sploštenie rôznorodosti, ale skôr príležitosť k vzájomnému obohateniu, nie ohrozeniu. "Naša viera sa líši, hoci sme bratia," zdôrazňuje Candiard spolu s dokumentom z Abú Dhábi, ktorý vlani vo februári podpísali pápež František a imám al-Tajíb.
"Abudhabská deklarácia otvorila novú kapitolu. Obrat nespočíva ani tak v obsahu, ale skôr v spoločnej redakcii, na ktorej sa podieľali autority katolíckeho a sunnitského sveta," vysvetľuje dominikánsky islamológ. Čo sa týka konkrétneho účinku, uchováva si zdravý realizmus, pretože v tomto ohľade predpokladá veľmi široky horizont: "Medzináboženské iniciatívy sa merajú geologickými časovými jednotkami. Tým skôr, že ide o kresťanstvo a islam, ktoré zdieľajú pamäť vzájomnej nedôvery. Môžem však dosvedčiť, že moslimovia vzali abudhabskú deklaráciu vážne. Univerzita al-Azhar, jadro sunnitského islamu, prepojené so stovkami škôl, sa venovala jej hĺbkovému štúdiu, čo znamená, že tento dokument čítalo a podrobne analyzovalo množstvo mladých i starších moslimov," hovorí francúzsky teológ, podľa ktorého ovocie "postupne a pomalu dozreje".
Cesta medzináboženského dialógu je strmá, avšak ako jedine tiež schodná. "Neviem, či je dialóg medzi náboženstvami možný," uzatvára francúzsky dominikán, bez toho, aby sa obával, že niekoho vyvedie z miery, "viem však, že je nevyhnutný. Jedinou alternatívou by totiž bola vojna. Čo sa týka uskutočniteľnosti, je potrebné ukázať ho spôsobom gréckého filozofa Diogena. Čo odpovedal svojmu kolegovi Diodorovi Chronovi, ktorý popieral možnosť pohybu? Nič, len vykročiť."