Pápež hovoril o poslaní ženy v Cirkvi s členkami diecéznych združení

TK KBS, RV mh, jb; ml | 14. 12. 2019 20:29



Vatikán 14. decembra (RV) V sobotu 14. decembra prijal Svätý Otec na audiencii diecézne pomocníčky z Milána a diecézne pastoračné spolupracovníčky z Padovy a Trevisa. Pápež František ich posmelil v činnosti a v súvislosti s ich špecifickou službou diecéznemu spoločenstvu hovoril o dôležitom mieste ženy v Cirkvi.

Diecézne pomocníčky (Ausiliarie Diocesane), sú v rámci Milánskej diecézy verejným združením veriacich žien, ktoré v istej forme zasvätenia Bohu a ľuďom slúžia diecéznej cirkvi a jej duchovnému pastierovi. Podieľajú sa na službách vo farnostiach alebo pastoračných spoločenstvách: od najmenších (pomoc pri krste, iniciatívy pre predškolské deti, náboženská výchova v materských škôlkach) cez katechézy pre školákov a dospievajúcu mládež podľa diecéznych vzdelávacích osnov a náplne oratórií. Venujú sa miništrantom,  tým, ktorí hľadajú svoje povolanie v príprave na manželstvo alebo zasvätený život, ako aj rodinám.

Podobný charakter má aj služba Diecéznych pastoračných spolupracovníčok (Collaboratrici Apostoliche Diocesane) fungujúcich pod hlavičkou diecéz Padova a Treviso. Vyše stovke žien, ktoré Svätému Otcovi predstavil milánsky arcibiskup Mons. Mario Delpini sa Svätý Otec poďakoval za ich mnohorakú službu, do ktorej patrí aj duchovná starostlivosť o väzňov, prisťahovalcov, utečencov, či chudobných - podľa potrieb farnosti a diecézy. Hneď v úvode ocenil apoštolskú pomoc žien v Cirkvi:

„Mám na srdci zdôrazniť centrálny aspekt vašej identity, ktorá je významná ako forma prítomnosti žien v Cirkvi. A túto reflexiu treba urobiť vychádzajúc z vašej histórie, ktorá sa v Miláne začala v biskupskom období svätého [Pavla VI.] - Giovanniho Battistu Montiniho.

Vaša história hovorí, že ste nevznikli „na písacom stole“, ani nie kvôli ideologickým požiadavkám, ale zrodili ste sa zo života, zo skúsenosti apoštolátu vo forme združenia, predovšetkým v rámci Katolíckej akcie. Toho spoločného apoštolátu, o ktorom hovorí koncilový Dekrét o apoštoláte laikov (č. 18-20). Zrodili ste sa zo spolupráce s kňazmi vo farskej a diecéznej pastorácii. Toto je veľmi dôležité.“

Pápež František poukázal na základ takejto úlohy žien v samotnom evanjeliu:

„Keď Ježiš prijímal „niektoré ženy“ medzi svojich učeníkov, aj v úzkej spolupráci s Dvanástimi, nerobil to pre nejaký feminizmus „ante litteram“, ale pretože Otec ho viedol k stretnutiam aj s týmito sestrami, neraz v situácii ich potreby uzdravenia, rovnako ako v prípade mužov (porov. Lk 8,2).

Medzi nimi mala Mária Magdaléna výnimočnú charizmu viery a lásky k Pánovi, a on sa jej ukázal ako prvej vo veľkonočné ráno a poveril ju zaniesť tú správu bratom: apoštolka apoštolov. Ale aj ostatné ženy majú v rozprávaniach o Vzkriesení určujúcu prítomnosť. Preto je veľmi správne, okrem toho, že je aj krásne, toto vaše pomenovanie: „ ženy vzkriesenia“, ktoré vám prisúdil práve arcibiskup Montini.“

S menom arcibiskupa Montiniho, čiže neskoršieho pápeža sv. Pavla VI., pripomenul Svätý Otec aj koncilový dokument práve z jeho doby: Apostolicam actuositatem – Dekrét o apoštoláte laikov:

„Ale vráťme sa ku koncilu. Tam, kde rozpráva osobitne o Katolíckej akcii, hovorí: «laici, ktorí sa sami ponúknu aktívne a priamo spolupracovať na hierarchickom apoštoláte, alebo sú naň pozvaní, pracujú pod vyšším vedením samej hierarchie, ktorá môže túto spoluprácu potvrdiť aj výslovným poverením (mandátom)» (Apostolicam actuositatem, 20).

Tu je vidieť pôvodný a dôležitý bod: skúsenosť priamej spolupráce s pastiermi v službe ľuďom, Božiemu ľudu, vo farnostiach, oratóriách, s chudobnými, vo väzniciach... V tom, kto žije touto „prácou“, mnohokrát tvrdou a namáhavou (porov. Rim 16,6), zasieva Duch svätý zvláštne dary obetavosti, ktoré sa môžu stať aj zasvätením sa v Cirkvi.“

Pápež František dal špecifickosť služby diecéznych pomocníčok a pastoračných spolupracovníčok do súvislosti s rozlišovaním zo strany biskupa či kňaza:

„A tu je dôležité, aby biskup a ním poverení kňazi konali rozlišovanie. To je to, čo sa stalo vám, v rôznych diecéznych štruktúrach: Miláno, Treviso, Padova a Vicenza. Badať niektoré konštanty medzi rôznymi skúsenosťami, a tou podstatnou je, že biskup je pozorný na dar, ktorý sa objavuje v komunite, dar, ktorý korešponduje s určitou pastoračnou požiadavkou – ale nielen na nejakú funkciu, to nie je funkcionalizmus –, a teda vykonáva rozlišovanie.

Takto sa charizma stáva zváženou, prijatou a uznanou, a dostáva svoju formu v danom diecéznom spoločenstve. Takže vystupuje tu ako určujúci prvok úzka spolupráca s biskupom. Prirodzene sú tu aj iné formy spolupráce žien v Cirkvi, či už veriacich laičiek, rehoľníčok, alebo sekulárnych zasvätených, ale vaša má túto špecifickosť.“

Na záver pred udelením požehnaním Svätý Otec poukázal na príslušnosť k diecéze ako typickú črtu tohto typu služby:

„Mená všetkých tu prítomných inštitútov vás charakterizujú ako „diecézne“. Je to určité vymedzenie, istotne, ale významom toho je zakorenenie, a nie uzavretosť, vernosť, a nie partikularizmus, obetavosť, a nie vyraďovanie.

Tento aspekt vernosti nie akémusi všeobecnému ľudu, ale „tomuto“ ľudu, s jeho históriou, jeho bohatstvami i biedami, je podstatnou črtou misie Ježiša Krista, poslaného Otcom «k ovciam strateným z domu Izraela» (Mt 15,24)“.

Zdroj: Vatikánsky rozhlas SK / Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024