Keď mala 27 rokov, znásilnili ju kolegovia, ktorí jej na večierku primiešali do pitia drogy. Po tomto čine ostala tehotná. Jej rodina ju prinútila vydať sa za vdovca, z ktorého sa však neskôr stal násilník. Keďže aj s ním mala dieťa, bola donútená s mužom ostať žiť dlhé roky. Syna Alfara Antonia však chcela ochrániť, a preto ho poslala žiť so starou mamou. Neskôr, keď bol už Alfar Antonio starší, mama mu vysvetlila, čo sa dialo po jeho počatí. „Mnohí ju presviedčali, aby išla na potrat. Iní jej odporúčali, aby ma predala alebo dala na adopciu. Povedala mi, že niekoľko ľudí malo záujem vziať si ma do opatery. Pre mňa bolo veľmi ťažké všetko to pochopiť. Mal som iba 10 rokov,“ spomínal Alfar Antonio Vélez.
Bohu vtedy vyčítal, prečo sa dostal do takej situácie. „Išiel som do kostola, aby som sa posťažoval Bohu a spýtal sa ho, prečo sa mi to stalo. Ako som kričal na Boha, prišiel ku mne kňaz a povedal mi, že sa pýtam zlú otázku: ,Nepýtaj sa prečo, ale skôr s akým cieľom.‘ Povzbudil ma, že práve pre moju situáciu ma Boh povoláva robiť veľké veci.“ Tento kňaz Alfarovi Antoniovi pripomenul, že Boh píše rovno i na krivých riadkoch a že napriek svojej situácii môže byť mladík Pánovým nástrojom. Dnes už misionár otec Alfaro Antonio Vélez spomína, ako ho tento rozhovor hlboko zasiahol. „Ten kňaz bol nakoniec pre mňa ako otec,“ skonštatoval.
Alfar Antonio pochopil svoje povolanie a stal sa katechétom. Neskôr vstúpil do seminára a bol vysvätený za kňaza, ktorý sa v súčasnosti zasadzuje za ochranu života (Zdroj: Katolícke noviny / Ján Lauko)