Vzácnu fotografickú a textovú knihu, ktorá vznikala dva roky, uviedli do života pátri redemptoristi Michal Zamkovsky a Róbert Režný. Na 178 stranách je prezentovaný výber najlepších prác autorov a študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, participujúcich na projekte. Knižné dielo obohacujú texty religiózneho a odborného charakteru od pátra Michala Zamkovského, CSsR, kňaza Ľubomíra Hajdučíka, kurátorky Kláry Kubíkovej a autorov (pedagógov) Petry Cepkovej Jozefa Sedláka. Kniha obsahuje tiež krátke poetické vyznania študentov – autorov masmediálnej fakulty UCM v Trnave.
Zároveň v mestskej galérií v Podolínci bola otvorená autentická fotografická výstava študentov zameraná na stratené pamiatky prezentujúce sa v širších kontextoch formou umeleckého dokumentu a pohľad na súčasné sociálne i duchovné mobility objektu kláštora v Podolínci, kde pod jednou strechou spolunažívajú Špeciálna základná škola sv. Klementa Hofbauera, Detský domov sv. Klementa Hofbauera a vlastník objektu, Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristi. Kurátorkou tejto výstavy je Klára Kubíková. Výstavný projekt, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia, potrvá do 30. apríla 2019.
Genius Loci podolínskeho kláštora siaha do roku 1642, kedy sem prichádzajú prví bratia piaristi. Bol tu postavený kláštor, kostol svätého Stanislav a kolégium, ktoré bolo známe v celej Európe. V novembri 1919 piaristi z Podolínca odišli. Na pozvanie spišského biskupa Ján Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca redemptoristi. Hneď od svojho príchodu začali konať ľudové misie. Činnosť redemptoristov, ktorá sa sľubne rozvíjala, nemala dlhé trvanie, v apríli 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili v auguste 1940. Kláštor sa stal misijným a exercičným centrom.
Po Veľkej Noci v noci z 13. na 14. apríla 1950, obsadili kláštor príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícii. Nad ránom začali prichádzať autobusy s rehoľníkmi a kňazmi z iných kláštorov na Slovensku. Tak sa stal kláštor centralizačným a internačným táborom rehoľníkov a kňazov. Ešte raz poslúžil kláštor komunistickej moci – počas Akcie R 56, likvidovanie ženských reholí, bol v auguste 1956 v budove zriadený Charitný domov – boli tu internované rehoľné sestry. Od roku 1962 budova kláštora slúžila pre štátne školy, najprv to bola základná, potom učilište a neskôr osobitná internátna škola.
Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do kláštora vrátili. V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia – Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. V kláštore je od roku 1993 aj noviciát. Pôsobí aj laické misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.
TK KBS informoval Radoslav Babjarčík