K otvoreniu archívov takmer dvadsaťročného pontifikátu pápeža Pacelliho dôjde symbolicky v deň 81. výročia jeho voľby na Petrov stolec. Bádateľom budú sprístupnené dokumenty uložené vo Vatikáne z obdobia od 2. marca 1939 do 9. októbra 1958. Otvoreniu archívov Pia XII. prechádzali dlhé roky príprav, počas ktorých archivári Vatikánskeho tajného archívu v spolupráci s kolegami s ďalších vatikánskych archívov trpezlivo pracovali na usporiadaní a inventarizácii ohromného množstvo fondov a dokumentov, bez ktorého je konzultácia akéhokoľvek archívu nemysliteľná.
V článku zverejnenom vo vatikánskom denníku Osservatore Romano Serio Pagano pripomína, že už v roku 2004 pápež Ján Pavol II. dal bádateľom k dispozícii veľký fond Vatikánskeho informačného úradu pre vojnových väzňov z rokov 1939 - 1947, ktorý obsahuje 2 milióny 100 tisíc kariet s menami a informáciami o väznených vojakoch a civilistoch, nezvestných či internovaných, o ktorých sa hľadali správy. Tento fond bol od začiatku veľmi žiadaný a doteraz je často konzultovaný, ako bábateľmi tak i príbuznými zosnulých väzňov, dodáva Mons. Pagano.
Po otvorení archívov pontifikátu Pia XI. (1922 - 1939), ku ktorému došlo z vôle pápeža Benedikta XVI. v roku 2006, bude teda od marca budúceho roka dostupná tiež kompletná dokumentácia pontifikátu jeho nástupcu až do roku 1958 uložená vo Vatikánskom tajnom archíve, v Historickom archíve sekcie pre vzťahy so štátmi vatikánskeho štátneho sekretariátu, ale tiež v historických archívoch Kongregácie pre náuku viery, pre evanjelizáciu národov, pre východné cirkvi, v archívu Svätopeterského hnutia rovnako ako ďalšie historické archívy vatikánskych archívov, kongregácií, úradov a súdov. Každý z týchto archívov sa riadi inými predpismi a systémom objednávok a má tiež vlastné indexy a inventáre, upozorňuje prefekt Vatikánskeho archívu.
Iba fondy "tajného archívu" obsahujú zhruba 151 tisíc položiek, každá je tvorená desiatkami listov z produkcie štátneho sekretariátu. K tejto dokumentácii boli spracované presné popisy, v tlačenej verzii rozčlenené do 68 zväzkov. Ďalšiu časť archívov tvoria tzv. "zvláštne zložky", ktoré uchovávajú dokumentáciu podľa jednotlivých tém alebo inštitúcií, usporiadané tiež štátnym sekretariátom. V tomto prípade ide o 538 zložiek, tiež s presným zoznamom a popisom. Ďalšou kategóriou archiválií je 76 jednotiek nazvaných "Carte Pio XII", obsahujúcich rukupisy Eugenica Pacelliho, ako pred začiatkom pontifikátu, tak ako pápeža, a ďalej strojopisy viacerých jeho príhovorov, v niektorých prípadoch s jeho vlastnoručnými opravami. Súčasťou archívov sú tiež tri veľké zvláštne fondy, dokumentujúce prácu Komisie pre pomoc, ďalej pápežskú charitatívnu činnosť a úradu pre migráciu, vytvoreného s cieľom podporovať návrat väzňov a utečencov rôznej proveniencie do krajiny, ale tiež na podporu migrantov vyhnaných z domovov biedou v niektorých európskych krajinách.
Dôležitou súčasťou sprístupnených archiválií je dokumentácia pápežských zastupiteľstiev. Vatikánski archivári pripravili v tomto prípade pre každú z nich podrobný inventár (81 inventárov obsahujúcich 5 100 zložiek). I povrchný pohľad na množstvo spracovaných archiválií poukazuje na úctihodné dielo vatikánskych archivárov a mnohých ich spolupracovníkov. "Bola to námaha - píše prefekt Pagano - avšak podopieraná nezlomným entuziazmom, a to nielen vďaka vedomiu, že pracujeme pre budúce historické bádanie nad kľúčovým obdobím pre cirkev a pre svet, ale aj preto, že listy papierov neboli nepovšimnuté. Prihovárali, prihovárajú a verím, že sa budú prihovárať k bádateľom a historikom, o takmer nadľudskom diele kresťanského "humanizmu" (hovorilo sa o "diplomacii charity") uprostred búrlivého zhluku udalosti, ktoré akoby v polovici 20. storočia chceli rozdrviť samotné vedomie ľudskej civilizácie". "Nad týmto chmúrnym až strašným scenárom - uzatvára prefekt Vatikánskeho tajného archívu - ako pred poslednou vojnou, tak i počas jej tragického priebehu a po jej skončení, vyniká vo svojich jedinečných rysoch veľká postava Pia XII., príliš povrchne posudzovaná a kritizovaná z hľadiska niektorých aspektov pontifikátu, ktorá teraz (...) bude myslím môcť nájsť medzi historikmi takých, ktorí ju dokážu skúmať už bez predsudkov a s prispením nových dokumentov budú schopní doceniť ich skutočný prínos a bohatstvo," píše biskup Pagano.
Napriek často šíreným predstavám o utajovaných dokumentoch vo Vatikáne, možno priživovaným tiež oficiálnym názvom vatikánskeho archívu, sú pravidlá pre konzultáciu dokumentov podobné ako v iných vedeckých inštitúciách. Vstup do neho majú bádatelia s vedeckým titulom, členovia akademických inštitúcií a renomovaní autori historických publikácií. Žiadosť o vstup sa adresuje prefektovi s uvedením bádateľských motivácií. Požaduje sa tiež odporúčací list vedeckej inštitúcie alebo kvalifikovanej osobnosti (vedúci katedry histórie a pod.) a dokument o najvyššie dosiahnutom akademickom titule.