V oblasti hudobného umenia cenu získal dirigent Pavol Tužinský. Druhým ocenením je Františkánska schóla Bratislava, ocenenie prevzala organistka a zbormajsterka Sylvia Urdová. Za prínos v oblasti výtvarného umenia cenu udelili maliarovi Petrovi Krupovi, akademickým sochárom Jurajovi Krajčovi a Milanovi Opálkovi a akademickému maliarovi Marekovi Trizuljakovi. V oblasti slovesného umenia cenu získal básnik a prozaik Blažej Belák. Ďalšími ocenenými v tejto oblasti boli Pavol Kadlečík, Martin Šenc a nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Na slávnosti sa nezúčastnil pre zahraničnú pracovnú cestu, cenu mu odovzdajú neskôr v Nitre. Za prínos do kresťanskej kultúry ocenili Ľubomíra Viliama Prikryla, Máriu Pisárčikovú a Jozefa Lenharta.
Cena Fra Angelico, ktorú Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru pri KBS ju udeľuje popredným umelcom, vedcom a teoretikom, je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi. Odkazuje na talianskeho maliara a dominikánskeho kňaza, ktoré vyhlásil za blahoslaveného Ján Pavol II. (v októbri 1982). Myšlienka podpory a ocenenia umelcov cenou Fra Angelico zo strany Konferencie biskupov Slovenska prostredníctvom jej Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru od roku 2002 je prejavom uznania zástupcom umeleckej obce zo strany Katolíckej cirkvi, ktorí aj dnes, v čase úpadku kultúry, globalizácie, komercionalizácie a liberalizmu, napriek silnejúcemu tlaku neváhajú presadzovať vo svojej tvorbe kresťanské myšlienky a hodnoty.
Bl. Fra Angelico je taliansky maliar a dominikánsky kňaz. Vlastným menom sa volal Giovanni z Fiesole (+ 1455). Je známy tým, že v Kaplnke Mikuláša V. vo Vatikáne namaľoval cyklus fresiek Osudy sv. Vavrinca a sv. Štefana. V Kláštore San Marco vo Florencii namaľoval fresky Posledný súd, neskôr dokončil oltárny obraz Zvestovanie Panny Márie v Kostole San Domenico vo Fiesole. Jeho maliarskym svetom je svet nebies, nadzmyselná krása, svätci, anjeli. Preslávil sa najmä obrazom Korunovanie Panny Márie. Vyslúžil si ním pomenovanie Frater Giovanni Angelico, čiže Anjelský brat Ján a je pochovaný v Ríme v Chráme Santa Maria sopra Minerva. Ako jeden z najvýznamnejších maliarov florentskej skorej renesancie sa stal patrónom umelcov.
Freskami vyzdobil tento umelec aj Cappellu Niccolinu (kaplnku pápeža Mikuláša) vo Vatikáne. V Primaciálnom paláci v Bratislave, kde sa dnešná slávnosť oceňovania konala, ju prítomní mohli spoznať aj prostredníctvom prezentácie fotografií. Slávnosti oceňovania predchádzala slávnostná svätá omša Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, ktorú k sviatku bl. Fra Angelica, patróna umelcov, celebroval biskup Rábek. Koncelebrovali bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a Mons. Peter Rusnák, bratislavský eparcha. Súčasťou programu spoločenského večera boli aj umelecké vystúpenia v podaní Františkánskej schóly Bratislava a Terchovskej muziky.
- -
LAUREÁTI ceny Fra Angelico
Hudobné umenie:
1. doc. Mgr. art. Pavol Tužinský, ArtD.
Docent Pavol Tužinský je dirigentom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do rôznych súvislostí hudobného a kultúrno-spoločenského diania na Slovensku. Na začiatku svojej bohatej umeleckej kariéry pôsobil v Opere SND, neskôr sa stal šéfdirigentom v Štátnej opere Banská Bystrica. Už niekoľko rokov je vysokoškolským pedagógom.
Hoci v živote pána Pavla Tužinského nie je o zaujímavé umelecké ponuky núdza, trvale sa usiluje pôsobiť v oblasti prezentácie sakrálnej tvorby – ktorá síce nie je vždy zodpovedajúcim spôsobom spoločensky ohodnotená, ale jej posolstvo je tomuto umelcovi bytostne blízke. Celá jeho mnohoročná kariéra je popretkávaná úsilím rozvíjať najrozmanitejšie aktivity, aby mohli zaznieť známe diela svetovej tvorby inšpirované práve kresťanskými témami a ideálmi. A tak sa stalo, že operná dramaturgia bystrickej opery bola v rokoch 1993 – 2005, teda počas Tužinského pôsobenia, obohatená o také koncertné skvosty ako Pergolesiho, Rossiniho či Dvořákovu Stabat Mater, Mozartovo, ale aj Verdiho Requiem, ďalej o Rybovu Českou mši vánoční, Haydnovych Sedem posledných slov Ježiša Krista na kríži , ale v bystrickej divadelnej sále zaznela pod taktovkou tohto dirigenta aj Dvořákova Omša D-dur, Biblické písně a Te Deum – a mnohé ďalšie sakrálne diela.
Svoje aktivity však Tužinský neobmedzil len na bystrickú Štátnu operu: významné sú jeho spolupráce so Slovenskou filharmóniou, pravidelne pracoval a pracuje so Štátnym komorným orchestrom Žilina. V novovybudovanej Svätyni Božieho milosrdenstva na Hore Butkov v tomto roku spolu so Žilinčanmi úspešne uviedol nové dielo významného slovenského skladateľa Pavla Kršku Krížová cesta.
Pri svojom pedagogickom pôsobení na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu a na Akadémii múzických umení v Banskej Bystrici zasväcuje Pavol Tužinský do tajov sakrálnej hudby mladých začínajúcich umelcov.
Medzi aktivitami Pavla Tužinského treba na osobitnom mieste spomenúť jeho zanietenosť pre premiérové uvádzanie nových slovenských diel. Tak sa stal „krstným otcom“ skvelých kompozícií Pavla Kršku, Egona Kráka, Vojtecha Didiho a ďalších.
Po koncertných sálach sú Tužinského koncertnými pódiami hlavne chrámy. O podujatiach organizovaných v kostoloch hovorí: „Keďže kostoly sú určené pre ľudí, tichý úmysel našich koncertov je aj prostredníctvom kvalitných hudobných aktivít pritiahnuť do kostola čo najväčší počet ľudí bez ohľadu na ich vyznanie – my totiž nevieme, koho môže prostredníctvom hudby Pán Boh osloviť.“
Je ale nutné spomenúť, že všetky tieto aktivity i úspechy Pavla Tužinského by neboli, ak by nemal oporu i podporu v rodine a hlavne svojej manželky Márie.
-----------------------------------------------------------------
2. Františkánska schóla Bratislava (súbor vedie organistka a zbormajsterka Mgr. Sylvia Urdová, PhD.)
Súbor Františkánska schóla Bratislava oficiálne existuje od 4.10.2007, kedy založili mužský zbor schóly bratia OFM Jakub Branislav Martaus, Jaroslav Nitkulinec, Jozef Čirák, Rufín Tomáš Halčin, Šimon Radko Supek a Fabián Matej Čižmárik, ktorí v ten deň spevom sprevádzali večernú liturgiu slávnosti sv. Františka z Assisi v bratislavskom františkánskom kostole. Vokálnymi sólistami schóly sú profesionálni umelci Hilda Gulyás (soprán) a Tomáš Šelc (basbarytón). Inštrumentálnu sláčikovú zložku tvoria: Juraj Tomka – husle, Júlia Urdová – viola, Gregor Regeš – violončelo, Lumír Machek – kontrabas. Súbor vedie organistka a zbormajsterka Sylvia Urdová, ktorá študovala organ a zborové dirigovanie v rámci odboru cirkevná hudba na Konzervatóriu v Bratislave, hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a gregoriánsky chorál u Prof. Cornelia Pouderoijena OSB na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni.
Súbor Františkánska schóla Bratislava sa primárne venuje interpretácii liturgickej hudby vo františkánskom Kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Hudobne však sprevádzal liturgické slávenia aj v iných chrámoch a predstavil sa aj na viacerých koncertoch na Slovensku, v Nemecku, Maďarsku a Rakúsku. Koncertne sa súbor prvý krát prezentoval na koncerte In honorem S. Francisci 4. 10. 2009 vo Františkánskom kostole v Bratislave v rámci pásma slova a hudby pri príležitosti 800 rokov Rehole menších bratov – františkánov.
Súbor sa venuje interpretácii sakrálnej hudby rôznych štýlových období od stredoveku po súčasnosť, pričom zvláštnu pozornosť venuje hudbe františkánskej tradície: predovšetkým gregoriánskemu chorálu a dielam františkánskych skladateľov 18. storočia. Hudobné kompozície františkánskych autorov zo Slovenska z 18. storočia súbor prezentuje v novodobej premiére po viac ako 200 rokoch od ich vzniku aj na svojich dvoch cd-nahrávkach, ktoré vyšli vo vydavateľstve Serafín. Prvou je nahrávka s názvom PARATUM COR (v preklade Ochotné srdce) z roku 2014 a druhou je nahrávka s názvom DEUS MEUS ET OMNIA (v preklade Môj Boh a moje všetko) z roku 2017. Hudba skladateľov-františkánov 17.-18. storočia, nazývaná aj ako „opus franciscanum“ (františkánske hudobné dielo), je fenoménom kultúrnych dejín nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Je určená pre jednohlasný mužský zbor. Jednohlasný mužský zbor je unikátom v kontexte vtedajšej sakrálnej hudby vôbec, ktorá zbor používala zväčša v štvorhlasnej podobe. Ďalším špecifikom tejto hudby je skutočnosť, že väčšina tejto hudby je anonymná, keďže františkánski skladatelia sa zo skromnosti pod svoje diela zvyčajne nepodpisovali. Najlepšími františkánskymi hudobníkmi Mariánskej provincie františkánov so sídlom v Bratislave v 18. storočí boli pátri Pantaleon Roškovský a Gaudentius Dettelbach, ktorý realizoval reformu cirkevnej hudby v tejto provincii. Diela oboch spomínaných skladateľov sa nachádzajú na obidvoch cd/nahrávkach súboru Františkánska schóla Bratislava.
-----------------------------------------------------------------
Výtvarné umenie:
1. Milan Opálka, akad. sochár
Milan Opalka, akademický sochár
je výraznou osobnosťou medzi slovenskými sklárskymi výtvarníkmi. Rodák z Terchovej, vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a v roku 1986 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ateliér sklárskeho výtvarníctva. Na tejto škole aj od roku 1987 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg, vyučuje najmä techniky brúsenia a tavenia skla. Milan Opalka sa po nežnej revolúcii v roku 1989 výrazne občiansky angažoval – pôsobil ako starosta vo svojej rodnej obci. Ako sklársky výtvarník má za sebou rad zahraničných aj domácich, samostatných i kolektívnych výstav. Z najvýznamnejších spomeňme samostatnú výstavu v Talianskom Trevise, výstavu v Kolíne nad Rýnom, kde bolo ocenené jeho dielo; vystavoval tiež v Anglicku, Rakúsku, Holandsku, Nórsku, Poľsku a Českej republike. Tiež na početných samostatných a kolektívnych výstavách na Slovensku.
Opalkova tvorba je realizovaná najmä v sklenených objektoch vyznačujúcich sa precíznym technickým prevedením a pôsobivou estetikou kvalitou výrazu. Ako výtvarník má však širší záber; jeho tvorba obsiahla aj sochárske realizácie – sú to bronzové, kamenné, drevené reliéfy a plastiky, ale tvorí aj objekty v exteriérovom prostredí, často veľmi zaujímavo osadené v pôsobivej terchovskej prírode. Významná je aj autorova sakrálna tvorba. Najrozsiahlejšou realizáciou je krížová cesta v Terchovej. Autor sa zmocnil tejto témy, tradične stvárňovanej naratívnymi figurálnymi výjavmi, veľmi slobodne a aktuálne – ale so silným výrazom prostredníctvom minimalizovanej poetiky, v ktorej silne pôsobí expresivita podstatných symbolov jednotlivých zastavení. Materiálová kombinácia kameňa a skla sa viaže na štruktúry okolitej prírody a umožňuje vstup svetla do jednotlivých objektov. Toto dielo je vzorovým príkladom súčasného sakrálneho umenia, ktoré korešponduje so spiritualitou dnešného kresťanstva. Opalka zaujímavo stvárnil bustu pápeža Jána Pavla II., reliéf pre symbolický cintorín v Tatrách i kaplnku sedembolestnej Panny Márie v Terchovej. Jeho dielom je tiež berla a katedra pre ordinára ozbrojených síl – tieto tradičné atribúty dokázal Milan Opalka stvárniť súčasným výtvarným jazykom, s kombináciou prírodných i ušľachtilých materiálov. Pri príležitosti návštevy v Bratislave bol svätému otcovi odovzdaný dar primátora – sklenený objekt kríža, ktorý vytvoril Opalka.
A aby sme ostali prítomní v okamihu dnešnej udalosti – Opalka je autorom sklenenej plakety, ktorú Konferencia biskupov Slovenska udeľuje oceneným cenou Fra Angelica.
-----------------------------------------------------------------
2. Mgr. Peter Krupa
Peter KRUPA, Mgr. (laudatio k cene Fra Angelica)
Môžno ho nazvať maliarom Spišškých meditácii a obrazne pútnikom„ Spišškého Jerusaléma“
Sú umelci, ktorí bravúrne ovládajú jednu techniku, jeden spôsob vyjadrovania a tomu venujú celú svoju tvorbu. Sú však i umelci, ktorí prijímajú výzvy a dotyky osudu tak, že ich výtvarný prejav sa mení, prelína či už námetovo, alebo prevedením techniky diela. Takým je i dnešný výtvarný majster: Mgr. Peter Krupa. Narodil sa v roku 1944 v Tvrdošíne na Orave. Svoj život však spojil so Spišským Podhradím a s Levočou.
,,Tu som doma, sem patrím“vraví Od štúdií v rokoch 1962 až 1967 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove sa jeho výtvarnou tvorbou nepretržite prepletá i vášeň pre divadlo a hudbu.Založil,učil a dlho viedol Základnú umeleckú školu v Spišškom Podhradí. Celý rad študentov, prešiel jeho rukami ,bdel nad talentmi, ktoré v nich vždy videl.Vedel s človekom nenápadne vytvárať mimo umelecký vzťah ,rozmer vzácneho priateľstva, zažíhal kreatívne svetlo Pôsobil ako člen Levočskej divadelnej spoločnosti. V roku 1971 sa mu dostalo cti zosobniť Majstra Pavla v divadelnej hre od Jána Milčáka. Niekoľkokrát mu Majstra Pavla zverili aj v televíznych dokumentoch. V hudobnej múze ho oslovila zasa hra na zobcovú flautu a fujaru. Od týchto múz už nebolo ďaleko, aby všetky tieto radostné podnety nechal radostne vstupovať i do svojich olejových, akrylových a akvarelových obrazov, grafík, keramických, drevených či prútených sochárskych objektov, drevorezov, scénografií a kombinácií týchto médií medzi sebou. No nielen tieto podnety. U všetkých jeho diel cítiť duchovno, ako vyznanie tvorcovej duše. Či už ide o malú krajinku so Spišským hradom, či o diela inšpirované Starým alebo Novým Zákonom, Majstrom Pavlom, Konštantínom a Metodom, svätcami, kristologickými aj anjelskými témami – všetko smeruje nahor k Bohu – k Transcendentnu. Tak, ako sa gotické katedrály svojimi stĺpmi vzpínajú k nebu, tak, bez ohľadu na zvolenú techniku, sa jeho diela i línie jeho diel, často neobmedzené priestorom rámu svojím akoby neukončením, vzpínajú k nebesiam. Vo vzťahu k farebnej koncepcii jeho diel sa často ocitáme akoby v súčasnom východnom chráme. Farebná komparácia so svetom ikon sa tu priam ponúka: bohatá červená, intenzívna žltá, hlboké farby studeného spektra a zlatá v akcentoch. Svoje diela vystavuje doma i v zahraničí. Už desaťročia, niekoľkokrát v roku, je Mgr. Peter Krupa za hranicami Slovenska účastníkom medzinárodných sympózií a workshopov, kde naplno realizuje svoje tvorivé zámery. Je to však i o tvorivých stretnutiach s umelcami. A odtiaľ už nie je ďaleko k vynikajúcej myšlienke pozvať túto medzinárodnú umeleckú spoločnosť tvoriť na Spiš. Presnejšie do Spišského Podhradia – na Spišskú Kapitulu, kde sa uskutočnilo už viacero ročníkov legendárneho, medzinárodného výtvarného plenéru pod názvom: Meditácie v Spišskom Jeruzaléme. Pod gesciou zakladateľa, hlavného hýbateľa a kurátora Mgr. Petra Krupu objavovali duchovnú krásu Spiša už desiatky výtvarníkov. Výsledkom sú výtvarné diela oslavujúce Boha a ním požehnanú krásu spišskej krajiny a jej ľudu. Každoročne sympózium rodí, a cez zahraničných účastníkov i za hranice Slovenska roznáša výtvarné evanjelizačné ovocie so silným duchovným posolstvom, o ktoré sa dlhé roky i vo svojej tvorbe usiluje náš ocenený umelec tohtoročný jubilant Mgr. Peter Krupa.
Zástup vďačných ľudí je živým pamätníkom diela tejto vzácnej osobnosti
Majster ,,Peter“ z Levoče.....
-----------------------------------------------------------------
3. Juraj Krajčo, akad. sochár
Kto sa zúčastňuje na živote cirkevnej obce v Trenčíne či v širšom regióne stredného Považia, celkom určite už narazil na výnimočné reštaurátorské a umelecko-remeselné dielo akademického sochára Juraja K r a j č u. Tento rodák z obce Chocholná v okrese Trenčín (nar. 1959) takpovediac už s materským mliekom nasával ohromnú atmosféru baroka a sakrálnej kultúry vôbec. Jeho otec často vypomáhal pri obnove chrámových interiérov pátrovi Prokopovi, verbistovi a laickému umelcovi. Táto detská múza sa neskôr pretavila do Krajčovho rozhodnutia pustiť sa umeleckým smerom. Najskôr v rokoch 1974-1978 študoval kameňosochárstvo u prof. Habartu na SUPŠ v Uherskom Hradišti. V štúdiu reštaurátorstva a sochárstva pokračoval na VŠVU v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1987 na oddelení profesora Poruboviča. V roku 1990 sa stal členom Obce reštaurátorov, členom ich komory, dlhší čas pôsobil ako člen predstavenstva.
Temer dve desaťročia Juraj Krajčo zviazal s generálnou obnovou a reštaurátorskou záchranou Kostola sv. Františka Xaverského, teda piaristického chrámu v Trenčíne. Táto sakrálna replika jezuitského chrámu Il Gesú v Ríme patrí k vrcholným ukážkam barokového umenia na Slovensku. Juraj Krajčo sa zaslúžil o komplexnú obnovu interiéru, vrátane oltárov, klenbových častí, chrámovej lode, empory, bohatej štukovej a plastickej výzdoby, kazateľnice, spovedníc, masívnych intarzovaných lavíc a ostatného mobiliára, fasády a zvlášť sôch sv. Petra a Pavla z priečelia kostola.
Spomeňme však aj ďalšie významné diela: štukovú výzdobu interiéru farského Kostola Narodenia Panny Márie v Trenčíne s pôsobivou prácou na bočnom oltári s Godeho súsoším Ukrižovania. Výnimočnou je aj obnova oltára Všetkých Svätých v Nižnej Šuňave, bočných oltárov v Udiči, aj pôvodnej sochy Sv. Jána Nepomuckého zdobiacej Farské schody v Trenčíne. V Dubnici nad Váhom zachránil barokové súsošie s Nepomuckým, ktoré hrubo poškodili vandali. Mimoriadny sochársky cit, vzťah k materiálu, empatia k starým umeleckým slohom sa zračí aj z gotických drevených polychrómovaných madôn (za všetky spomeňme Matku Božiu z Beckova a z Dobrej). Pre Trenčianske múzeum Juraj Krajčo zachraňoval pred zničením gotické, renesančné a barokové sochy sakrálnej i svetskej povahy.
Napokon treba uviesť, že popri náročných reštaurátorských maratónoch sa Juraj Krajčo venuje aj voľnej figurálnej maľbe, ktorá hľadá odpovede (skôr otázky), ako sa veci majú s človekom, s jeho vzťahmi a spirituálnymi presahmi. Sú to znepokojivé obrazy hľadania Boha. Princíp svetla ako duchovného zdroja v časti svojho komorného diela spojil aj so starými modrotlačovými formami, ktoré výtvarne posúva mimo utilitárny rámec – sakrálnym smerom. V tejto sume Juraja Krajču považujeme za renesančne impozantnú osobnosť, ktorej dielo je navyše kryté hlbokou vierou bez folkloristických neduhov a návykov.
-----------------------------------------------------------------
4. Marek Trizuljak, akad. mal.
Akademický maliar Marek Trizuljak sa narodil v roku 1953 v Bratislave v rodine výtvarníkov Evy a Alexandra Trizuljakovcov. Je druhým z ôsmich detí.
Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode na oddelení hutníckeho tvarovania skla u profesora Pavla Ježka. Absolvoval štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri monumentálnej a figurálnej maľby u profesora Arnošta Paderlíka.
So svojou manželkou akademickou maliarkou Miroslavou žije a pracuje v Seničke pri Olomouci.
Aktívne sa venuje voľnej maliarskej, sochárskej a sklárskej tvorbe a umeleckým realizáciám v architektúre. Zaoberá sa aj výtvarnou fotografiou, píše poetické texty, úvahy a blogy, príležitostne publikuje state v odborných periodikách. Je členom Únie výtvarných umelcov Olomoucka (UVUO) a združenia Q Brno.
Za svoju tvorbu získal viacero čestných uznaní a ocenení, medzi nimi ocenenie Českej biskupskej konferencie za dlhodobú umeleckú tvorbu a kultúrny prínos (2005).
Umelecké dielo Marka Trizuljaka predstavuje bohatú škálu maliarskych diel tvorených technikou olejomaľby, neskôr sa venuje kombinovaným technikám a vrstveným technikám, kde formou transferu prenáša rôzne poškodené vrstvy omietok starých budov. Vytvoril rôzne cykly, napríklad s názvom Nebo a zem (2006), Litánie (Modrá a Žltá, 2001); Zápas Jakuba s anjelom VI. (2004) a iné. Ďalej pokračuje v tvorbe vitráží, vytvára ambóny, svätostánky, reliéfy, plastiky a objekty z taveného skla.
Svoje dielo prezentoval na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách v Českej republike, na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Kanade, Rakúsku, Maďarsku a v Poľsku. V neposlednom rade je aktívnym organizátorom výtvarných workshopov a sympózií u nás i v zahraničí.
Podstatnou časťou tvorby Mareka Trizuljaka je sakrálna tvorba, s ktorou sa môžeme stretnúť na Slovensku, v Čechách i v zahraničí. V roku 2000 vytvoril vitráže vo farskom kostole v Šuranoch. V roku 2002 vytvoril vitráže v Kaplnke sv. Jána Sarkandera v seminári Teologickej fakulty v Olomouci. Vyhotovil cyklus krížovej cesty pre farský kostol v Luhačoviciach. Realizoval vitráže Stvorenie sveta pre kláštorný Kostol sv. Petra na ostrove Saint-Pierre pri pobreží Kanady. Významným dielom je tiež sklenená vitráž Gloria in Excelsis Deo v Kostole Svätej rodiny v Luhačoviciach, kde na konci roka 2018 pribudlo aj Trizuljakovo súsošie Svätej rodiny. Tiež sa podieľal na koncepcii a realizácii výtvarného riešenia liturgického priestoru v Kostole Božieho milosrdenstva v Miloslavove-Alžbetinom dvore, kde sa nachádza jeho vitráž Vyliatie Ducha Svätého, a vo Hvozdnici, kde sa prejavuje v jeho tvorbe súzvuk architektúry a výtvarného umenia v liturgickom kontexte. Tam spolupracoval s bratom architektom Klementom Trizuljakom.
V maliarskej tvorbe Marka Trizuljaka dominuje silná až kontrastná farebnosť krajín a mystických priestorov, kde sa pohybuje človek, „večný pútnik“. Jeho maliarske diela sú vnútorne bohaté a naplnené kontempláciou o svete, krajine a duchu, ktorý prechádza na večnosť. Témy človeka a krajiny sa vzájomne prelínajú a naberajú vnútornú silu a rezonanciu. Vyjadrujú akúsi stálosť a plnosť človeka žijúceho v čase a priestore a jeho transcendenciu do večnosti a vesmíru. Časom sa v jeho tvorbe spirituálne postavy pretvárajú do samostatných útvarov v podobe pyramídových a geometrických kompozícií . Tie predznamenávajú pokračovanie v sklárskej tvorbe, kde umelec siaha ku skladaniu a vrstveniu skla v rôznych podobách. V taviacej peci sa zlievajú jednotlivé kusy a po umiestnení v architektúre poskytujú možnosť vstupovať lúčom svetla a vytvárať nový rozmer. Svetlo je základný prvok, ktorý vnáša život do sklenených diel Marka Trizuljaka a v pohybe času vytvára hĺbku a bohatstvo jeho posolstva pre svet.
Dovolím si povedať, že Marek Trizuljak je vzácnym až charizmatickým nositeľom talentov a darov, ktoré dostal v umeleckej rodine. V jeho tvorbe sa prejavila zodpovednosť za zdedené talenty, po celý život múdro načiera do tejto studnice pokladov a zmysluplne a tvorivo ich rozmnožuje.
-----------------------------------------------------------------
Slovesné umenie:
1. PaedDr. Blažej Belák
Lanského osemdesiatnika PaedDr. Blažeja Beláka obdaril Stvoriteľ rozmanitými talentmi. A on tie talenty vo svojom živote bohato využil i zúročil. Celé jeho pôsobenie v oblasti literárneho múzejníctva, bibliografie, redaktorstva odborných publikácií, organizátorstva výskumu dejín knižnej kultúry na Slovensku a takisto v role básnika, prozaika, tvorcu umeleckých textov, pisateľa povestí, fundovaného autora glos o slovenčine či plodného prekladateľa z viacerých jazykov prežiarili pevné kresťanské postoje, zakorenenosť vo viere.
Rodák z Dolných Motešíc pri Trenčíne nadobudol štúdiom v Prahe odbornosť filológa. Na všetkých svojich pôsobiskách, spočiatku ako stredoškolský učiteľ, študijný technik a redaktor, potom pracovník Matice slovenskej, Slovenskej národnej knižnice a Spolku sv. Vojtecha, ju v praxi zveľaďoval. Už len jeho zredigovanie do 200 titulov náboženskej a umeleckej literatúry v SSV svedčí o jeho cieľavedomej usilovnosti a úspešnosti. Editorsky i jazykovo pripravil na vydanie Sväté písmo, materiály Druhého vatikánskeho koncilu, pápežské dokumenty, Augustínov Boží štát. Preložil pre SSV viacero významných dokumentov i kníh.
Aj vo vlastnej bohatej literárnej tvorbe, básnickej i prozaickej, vyznačujúcej sa vysokou umeleckou úrovňou, sa pevne drží svojho kresťanského poslania. Hovorí: „... aktívne kresťanské vyznanie a vyznávanie ako prejav túžby po večnej mladosti a obnove má v súčasnosti toľko nepriateľov a spochybňovačov a kladie toľko drobných pascí a priepastí pod nohy, že ani nevieme, kedy do ktorej padneme. Pravda, kto žije podľa Desatora a verí v Boha, má neporovnateľne väčšiu šancu z každej priepasti sa šťastne vyhrabať. V tom je základ môjho optimizmu a dúfam, že aj základ šťastnejšej budúcnosti nášho národa.“
Belák je isto oným sluhom z evanjelia, ktorému sa k zveľadeným hrivnám ešte pridá.
-----------------------------------------------------------------
2. Ing. Pavol Kadlečík, Mgr. art. Martin Šenc (1 cena)
Palo Kadlečík a Martin Šenc sú autormi celovečerného dokumentárneho filmu Niečo naviac. Film koncom roka 2018 zarezonoval v slovenských kinách a prejavili oň záujem viaceré televízie. Hlavnou aktérkou filmu je Dorotka s Downovým syndrómom. Jej rodičia kedysi odmietli ponuku lekárov zbaviť sa tohto postihnutého dieťaťa. Dnes je z Dorotky teenegerka, ktorá má svoje sny a túžby tak ako všetci mladí ľudia v jej veku. Jeden sen ale prerástol všetky – stať sa herečkou....
Pôvodne mal byť film Niečo naviac krátkometrážnym televíznym dokumentom o bratislavskom divadle Dúhadlo, v ktorom sa v úlohe hercov realizujú deti s Downovým synrómom. Napokon sa však kameraman a režisér Palo Kadlečík, ako aj scenárista a dramaturg Martin Šenc zamerali na jednu z herečiek – a to práve na Dorotku Vlčkovú. Štyri roky objavovali jej zvláštny svet a to čo zachytili na kameru je jedinečné a nepoznané. V divákovi film zanechá dojem, že ľudia ktorí majú vo svojom okolí dieťa s downovým syndrómom sú vlastne šťastní a majú niečo viac, ako tí ostatní. Na druhej strane je z filmu zjavné, že vychovávať takéto dieťa nie je žiadna idylka a veľkou oporou pre rodičov je aj dôvera v Božiu prozreteľnosť.
Palo Kadlečík sa narodil v roku 1986 v Bratislave a vyštudoval Ekonomickú univerzitu. Tvorbe dokumentárnych filmov sa aktívne venuje od roku 2010 a v súčasnosti pôsobí ako kameraman a režisér v Lux communication. Jeho tvorbu predstavujú prevažne filmy o slovenských misionároch pôsobiacich vo svete. Je tiež zakladateľom a organizátorom skialpového filmového festivalu Snehová vločka.
Martin Šenc sa narodil v roku 1986 v Sobranciach, vyrastal v Humennom. Študoval slovenský jazyk a literatúru v Trnave, neskôr dramaturgiu a scenaristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Venuje sa filmovej, televíznej a rozhlasovej scenáristike, dramaturgii a príležitostne aj réžii. Spolupracuje so Slovenským rozhlasom, píše rozhlasové scenáre, ale aj filmové recenzie, eseje či fejtóny.
Mladí tvorcovia - obaja aktívni kresťania-katolíci – sa rozhodli podať príbeh dievčaťa s Downovým syndrómom tak, aby mal potenciál osloviť aj neveriacich divákov. V snímke „Niečo naviac“ preto len jemne naznačujú kresťanský aspekt života Dorotky a jej rodiny. Napriek tomu film prináša silné pro-life posolstvo, ktoré diváka doslova zasiahne. Ak totiž dokážeme vyjsť zo svojho egoizmu a nachvíľu prestaneme dávať na prvé miesto seba, dostaneme oveľa viac, ako by sme čakali.
-----------------------------------------------------------------
3. Mons.Viliam Judák
Nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák sa narodil v roku 1957 v Harvelke na Kysuciach. Teológiu študoval na CMBF v Bratislave a za kňaza bol vysvätený v roku 1985 v Nitre. Počas svojej pastoračnej činnosti ako kaplán v Nitre a Drietome, kde bol aj správcom farnosti, postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal doktorát posvätnej teológie. Zastával miesto prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre i cirkevného sudcu. Od r. 1990 prednáša cirkevné dejiny na RKCMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V minulosti pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre (v súčasnosti Univerzita Konštantína Filozofa), konkrétne na Katedre etiky a katechetiky. V roku 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, na ktorej pôsobil štyri roky aj vo funkcii prodekana. Neskôr zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, bol vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave a v decembri 1997 ho prezident Slovenskej republiky menoval za profesora v odbore „katolícka teológia“. V r. 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Dňa 9. júna 2005 bol menovaný za nitrianskeho biskupa pápežom Benediktom XVI. a konsekrovaný na biskupa bol 16. júla 2005 v Nitre kardinálom Jánom Chryzostom Korcom. Pôsobil aj ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska a stojí na čele Komisie pre klérus a Rady KBS pre históriu. Ako historik sa zaoberá obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny. Je autorom viacerých monografií z oblasti cirkevných dejín a duchovnej literatúry, ktoré svojím príťažlivým a pútavým štýlom písania oslovujú takmer všetky vekové a záujmové skupiny. Mnohí študenti si naňho radi spomínajú ako na vynikajúceho pedagóga, pričom odborná i široká laická verejnosť ho reflektuje ako odvážneho a objektívne zmýšľajúceho odborníka i výborného kazateľa, ktorý dokáže veľmi umne viesť konštruktívny dialóg s mnohými protichodnými názormi súčasného spoločenského, kultúrneho a umeleckého mainstreamu, ktorý často napáda kresťanské hodnoty i dôležité osobnosti slovenských národných dejín. Mons. Viliam Judák si totiž i v dnešných časoch slobody a demokracie veľmi dobre uvedomuje príklad a hrdinské svedectvá novodobých mučeníkov, vyznávačov a svedkov viery, ktorí trpeli pre vieru v Krista a pre svoju vernosť Katolíckej cirkvi, čoho dôkazom je aj jeho podnetná publikácia Boží priatelia Slovenské martyrológium (SSV, 2016), kde v stati, venovanej jeho predchodcovi na nitrianskom biskupskom stolci, kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi, napísal slová, ktoré možno vnímať aj ako ústredný bod jeho životného poslania: „Božia milosť nám umožňuje písať „piate evanjelium“. Ona z každého ľudského života utvára samostatnú a jedinečnú kapitolu. Ide tu predovšetkým o živé svedectvo.“
-----------------------------------------------------------------
Za prínos do kresť. kultúry:
1. RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Narodil sa v roku 1934 v Bratislave. Po absolvovaní gymnázia študoval fyzickú geografiu na Fakulte geologicko-geografických vied Slovenskej univerzity v Bratislave.
Desať rokov pracoval ako geológ Považského múzea v Žiline. V roku 1969 zmenil pracovisko a stal sa vedúcim vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave, kde sa venoval dejinám mapového zobrazovania Slovenska. Na Historickom ústave SAV v Bratislave obhajobou práce Vývoj mapového zobrazovania Slovenska dosiahol kandidatúru (CSc.) a na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe zasa doktorát (RNDr.).
Z ideologických a náboženských dôvodov však musel v 80-tych rokoch Historický ústav SAV opustiť. Stal sa pracovníkom Geografického ústavu SAV, kde pôsobil do roku 1998, keď odišiel na starobný dôchodok.
Nežná revolúcia otvorila nové možnosti poznania, čo zvýšilo jeho záujem o cirkevné dejiny. osobitne o dejiny Farnosti Žilina-mesto. Výsledkom tohto úsilia bolo vydanie ôsmich kratších monografií tohto druhu. V Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Lúč, uverejnil značnú časť všetkých hesiel.
Okrem toho prekladal z poľštiny. Podieľal sa na preklade dvoch prác sv. Jána Pavla II.:
Láska a zodpovednosť a Ako muža a ženu ich stvoril.
V rámci svojich aktivít viedol 13 rokov farský spevokol. Spracoval Kroniku Farnosti Žilina-mesto za 20. storočie, ktorá má 1 600 strán. Pre Slovenský rozhlas a televíziu pripravil vyše 150 profilov slovenských katolíckych dejateľov.
Blízka mu bola aj poézia, a preto v roku 1993 založil celoslovenskú recitačnú súťaž ... a Slovo bolo u Boha, ktorá trvá doteraz.
Zaujímal sa aj o život slovenských katolíkov žijúcich v Rumunsku, ktorým s pomocou Matice slovenskej priviezol dva kostolné zvony a slovenskú literatúru.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc., žije a pôsobí v Žiline.
-----------------------------------------------------------------
2. PhDr. Mária Pisárčiková
Jazykovedkyňa PhDr. Mária Pisárčiková patrí medzi zakladateľské osobnosti slovenskej akademickej lexikografie, teda tvorby slovníkov, a jazykovej kultúry. S jej tvorivým vkladom a v niektorých projektoch aj pod jej vedením sa rodili všetky významné slovníkové diela slovenčiny na pôde Jazykovedného ústavu SAV v rozmedzí 60. až 90. rokov 20. storočia. Takisto je priekopníčkou v jazykovom poradenstve a v sprístupňovaní poznatkov o slovenčine prostredníctvom rozhlasu – činnostiach vrcholiacich v jej profesionálnej trajektórii v 70. a 80. rokoch.
PhDr. Mária Pisárčiková sa narodila v r. 1937 v obci Hul v okrese Nové Zámky. Vyrastala v rodine spolu s ďalšími troma súrodencami, v ktorej vládlo hlboké náboženské cítenie a presvedčenie. Po zrušení gymnázií odišla na strednú školu do Bojnej v Nitrianskom kraji. Tu žila jej stará mama a strýko – otcov brat tu pôsobil ako farár. Pobyt na strednej škole, v ktorej učili školskí bratia, a vynikajúci pedagógovia, mali na Dr. Pisárčikovú, ako sa sama príležitostne vyjadrila, mimoriadny vplyv. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore slovenský jazyk a ruský jazyk. Na podnet vysokoškolského spolužiaka Františka Kočiša, vtedy už pracovníka Ústavu slovenského jazyka, neskôr Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, prihlásila sa na voľné miesto na tomto pracovisku, kde bola v r. 1961 prijatá a odkiaľ v r. 1996 odišla do dôchodku. V rámci rozmanitých výskumných jazykových tém v Ústave sa ťažiskovo venovala oblasti slovnej zásoby, knižnej, nárečovej a náboženskej lexike, vzťahu synonymie a antonymie v slovenčine a predovšetkým tvorbe slovníkov. Vrátila sa aj do rozhlasu ako duša a hlas rozhlasovej Jazykovej poradne, v rámci ktorej ako externá redaktorka v priebehu 20 rokov pripravila a odvysielala stovky poučných príspevkov. Výber z nich vyšiel v r. 1988 v publikácii Jazyková poradňa odpovedá.
Ako hlavná redaktorka a spoluautorka normatívneho Krátkeho slovníka slovenčiny, ktorý vyšiel pred rokom 1989, dbala na to, aby sa v slovníku v čo najväčšom rozsahu zachytila slovná zásoba z náboženskej oblasti.
Dr. Mária Pisárčiková sa svojím záujmom a erudíciou podieľala aj na viacerých dielach z náboženskej oblasti. Ako jazyková poradkyňa pri Liturgickej komisii Konferencie biskupov Slovenska na čele s pánom biskupom Vladimírom Filom a odborníkom na liturgiu mons. Vincentom Malým sa podieľala na príprave Modlitebníka pre verejné pobožnosti (Spolok sv. Vojtecha, 2001). Zúčastňovala sa na konečnom znení Katechizmu katolíckej cirkvi (Spolok sv. Vojtecha, 1998), za ktorý bol zodpovedný pán biskup Jozef Zlatňanský. Z hľadiska spisovnej slovenčiny upravovala slovenský ekumenický preklad Biblie (Slovenská biblická spoločnosť, 2007) a viaceré príležitostné texty z náboženskej oblasti. Od založenia detského katolíckeho časopisu Rebrík, čo predstavuje takmer 30 rokov, sa Dr. Pisárčiková venuje jazykovej redakcii tohto periodika pre deti a rodičov.
Za lexikografickú prácu získala Dr. Pisárčiková viaceré ocenenia. Treba spomenúť Cenu Slovenskej akadémie vied (1996) a Poctu Antona Bernoláka udelenú Ministerstvom kultúry SR (1997). Tých cien je viac.
U Dr. Márie Pisárčikovej sú rovnako ako práca dôležité – aj a predovšetkým – vzťahy k ľuďom, k blížnym v rámci rodiny aj v širšom spoločenstve rovnako ako ďalšie oblasti prispievajúce k harmonizácii duchovnej, duševnej a telesnej stránky človeka, ako hudba, literatúra, príroda.
Želala by som mnohým vnúčatám takú staromaterinskú starostlivosť a lásku, akou majú možnosť byť obklopené deti v rodinách jej dvoch synov, a mladším kolegom a kolegyniam také odborné vedenie, priateľskosť a žičlivosť, aké sa dostali tým, s ktorými Dr. Pisárčiková spolupracovala v Jazykovednom ústave a medzi ktorých sa môže s vďakou a úctou začleniť aj autorka týchto riadkov.
-----------------------------------------------------------------
3. Mgr. Jozef Lenhart
JOZEF LENHART je historik umenia, publicista, esejista, redaktor, rozhlasový a televízny autor, spisovateľ a dramatik. Tento rozsah aktivít vzbudzuje rešpekt, ale aj otázku, ako sa dá obsiahnuť a stihnúť v celej jeho šírke, bez najmenšej ujmy na kvalite výsledkov. Toto tajomstvo pozná iba náš laureát. My môžeme len skonštatovať, pomáhajúc si osvedčenou metaforou, že v prípade Jozefa Lenharta z pevných koreňov, ako sú tradícia, erudícia, charakter, viera, nádej a láska, vyrastá solídny kmeň, ktorý nesie impozantnú korunu pozostávajúcu z konárov rozprestierajúcich sa na rôzne strany, ale najmä obťažkaných ovocím pozoruhodnej kvantity, nezvyčajnej rozmanitosti a nespochybniteľnej kvality.
S plodmi práce Jozefa Lenharta sa stretávame – a ešte aj naši potomkovia sa budú stretávať – na mnohých miestach a v mnohých podobách. So zreštaurovanými stavbami a umeleckými dielami, s rozhlasovými a televíznymi reláciami, s umenovednými štúdiami a dokumentárnymi filmami, s divadelnými hrami a knihami. A k tomu ešte – vďaka pedagogickej činnosti Jozefa Lenharta – môžeme stretávať jeho žiakov, predchnutých jeho nadšením pre krásu, zaujatím pre jej objavovanie, presvedčením o jej zmysle a o povinnosti zachovať ju pre ďalšie generácie. Vzhľadom na neveľký časový priestor, predkladáme tu teraz iba na ilustráciu pár kusov ovocia z bohatej mnohoročnej lenhartovskej úrody.
Za všetky reštaurátorské projekty: návrhy na záchranu a reštaurovanie plastík sv. Jána Nepomuckého a sv. Michala Archanjela z Michalského mosta v Bratislave, návrh na obnovu fresiek alegórii cností z fasády levočskej radnice, záchrana a zreštaurovanie súboru nábytku z pozostalosti po Adele Ostrolúckej, rekonštrukcia „roztrateného“ gotického oltára z Lomničky, objav strateného korpusu ranobarokového oltára Víta Stadlera zo Zvolenského hradu. A najnovšie obnova Tomášovského kaštieľa i s kaplnkou, či rekonštrukcia zničenej unikátnej drevenej zvonice z roku 1803 vo Vyšehradnom.
Za všetky kurátorské projekty aspoň jediný: Ako vedúci reštaurátorských ateliérov v roku 1992 kurátorsky zrealizoval prvú porevolučnú zahraničnú prezentáciu Slovenskej národnej galérie výstavou slovenských oltárov. Po prvý raz predstavil na medzinárodnej pôde v parížskom Grand Palais slovenské výtvarné umenie a jeho niekoľko storočný slohový vývoj prostredníctvom syntetického výtvarného diela – oltára. V reprezentačnom katalógu ako prvý autor na Slovensku popísal historický vývoj oltára, jeho liturgický význam, i ikonografický program.
Z rozhlasovej tvorby spomeňme len fíčer Obchod so spomienkami, medzinárodne ocenené rozhlasové hry Rybenka, Smrť slávikov a Dom pre holuba, z televíznej tvorby inscenáciu Spolok klobúkových dám a filmové dokumenty Pod basovým kľúčom, či Maliar doktora smrti.
A za oblasť beletrie je to zbierka povestí z Handlovskej doliny ČIERNE ZLATO, ktorá je vôbec prvým zaznamenaním príbehov viažucich sa k historickým udalostiam a objektom v tomto regióne a ktorá v roku 2013 získala ocenenie najlepšia kniha sezóny.
Nuž, toľko sa do symbolického košíka nášho laudácia zmestilo ovocia, podľa ktorého možno poznať tvorcu.
-----------------------------------------------------------------
K správe bolo vydané FOTO