V príhovore pozdravil pozdravil kňazov, ktorí prišli, ako aj tých, ktorí sa už pre svoj vek či chorobu nemohli dostaviť. Vysvetlil, že pre Simeona z evanjelia sviatku bolo stretnutie s Ježišom zdrojom radosti, ktorá mala príchuť večnosti. Uviedol, že každý človek v sebe nosí obraz Krista a preto každodenné stretnutia dávajú príležitosť radosť prijať a radosť ponúknuť. Radosť z Boha dala zmysel Simeonovmu životu, životom mnohých kňazov-dôchodcov a môže dať zmysel aj životu kresťanov dnešnej doby.
Záver slávnosti patril požehnaniu sviec a myrovaniu – pomazaniu veriacich posväteným olejom.