V Bazilike Božského Srdca zložil mladý klerik Titus Zeman 7. marca 1938 svoje doživotné rehoľné sľuby. V pozdrave na úvod generálny postulátor don Cameroni vyzdvihol spätosť posolstva dona Titusa s aktuálnou Synodou o mladých, najmä ak ide o sprevádzanie ku svätosti života. V homílii hlavný predstavený don Artime pripomenul niekoľko myšlienok z príhovoru vtedajšieho provinciála Andreja Dermeka pri pohrebe dona Titusa, 11. januára 1969 vo Vajnoroch.
„Dnes na tom istom mieste odpočíva ticho, nehybne, s tvárou obrátený k odchodu, bojovník, ktorý dobojoval, kňaz, ktorý doslúžil svoju celoživotnú omšu. Možno však povedať, že všetko to, čo bolo medzi jeho primíciami a jeho pohrebom bol plný život kňazský, rehoľný, saleziánsky! … Niekoľko desiatok kňazov-saleziánov Ti ďakuje za svoje kňazstvo. … Zrno musí umrieť, aby vyrástol nový klas! Na tvojom pomníku nech nie je napísané: odpočívaj v pokoji! Neodpočívaj. V mene spoločenstva Cirkvi Ti odkazujeme: Neodpočívaj, pomáhaj! Si kňaz – pomáhaj dušiam. Si syn dona Bosca – pomáhaj mladým dušiam a pripravuj miesto pre nás i pre nich!," uviedol.
V závere slávnosti hlavný predstavený saleziánov vyjadril želanie, aby sa blahoslavený Titus stal pre výchovno-pastoračné komunity a pre formačné komunity saleziánskej rodiny vzorom a patrónom sprevádzania mladých generácií.
Zdroje: ANS / tituszeman.sk