Svätý Otec pri 100. výročí konca I. svetovej vojny: Nevieme sa poučiť

TK KBS, RV mk, jb; ml | 12. 11. 2018 12:00



Vatikán 12. novembra (RV) Okolo 20 tisíc veriacich prišlo v nedeľu na poludňajšiu modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom Františkom. Z okna svojej pracovne na základe evanjeliového príbehu o dare chudobnej vdovy vyzval k postoju nezištného darovania sa Bohu a blížnym. Pripomenul aj memento storočnice konca I. svetovej vojny.

Boh nemeria ľudskými meradlami, ale podľa postoja srdca a čistoty úmyslu, pripomenul Svätý Otec. Odporúčal spomenúť si na vdovu v Evanjelia vždy, „keď nás pokúša túžba ukazovať sa pred druhými a viesť si účty o našich nezištných skutkoch, keď sme príliš zaujatí tým, aby sa na nás druhí pozerali ... a robíme sa pávmi“.

- -

V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 11. novembra 2018, v 32. nedeľu cezročného obdobia liturgického cyklu B.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať (porov. Mk 12,38-44) uzatvára sériu Ježišovho učenia v Jeruzalemskom chráme a zdôrazňuje dve protikladné postavy: zákonníka a vdovu. Prečo sú tieto postavy vlastne v protiklade? Zákonník predstavuje osoby, ktoré sú dôležité, bohaté, vplyvné; vdova však zastupuje tých, čo sú poslední, chudobní a slabí. V skutočnosti Ježišov rázny súd nad zákonníkmi sa netýka celej tejto kategórie osôb. Vzťahuje sa iba na niektorých spomedzi nich, ktorí nápadne dávajú ostatným najavo svoje spoločenské postavenie, honosia sa titulom „rabbi“, to jest učiteľ, majú radi pocty a radi zaujímajú miesta v prvých radoch (porov. v. 38-39). Ešte horšie je ale ich predvádzanie sa v náboženskom živote, keď sa – ako hovorí Ježiš – „naoko dlho modlia“ (v. 40) a využívajú Boha na to, aby si ako obrancovia jeho zákona získavali dôveru u ľudí. Takýto postoj nadradenosti a márnosti ich vedie k pohŕdaniu tými, čo znamenajú málo alebo sa nachádzajú v nie veľmi prospešnej ekonomickej situácii, čo je i prípad vdov.

Ježiš strháva masku tomuto zvrátenému mechanizmu: verejne odsudzuje utláčanie slabých, ktoré sa pácha na báze nábožensky motivovaných dôvodov, a jasne prehlasuje, že Boh stojí na strane tých, čo sú poslední. Aby lepšie vryl toto učenie do pamäti svojich učeníkov, dáva im živý príklad: chudobnú vdovu, ktorej postavenie v spoločnosti bolo úplne nepodstatné, pretože nemala muža, ktorý by mohol obraňovať jej práva, čím sa vlastne mohla stať ľahkou korisťou pre veriteľov bez škrupúľ, ktorí prenasledujú chudobných, aby im splatili dlhy. Dáva im príklad ženy, ktorá prichádza odovzdať do chrámového pokladu iba dve mince, ktoré ale predstavujú všetko, čo jej zostalo, a ktorá sa snaží dať svoj milodar nepozorovane, takmer až so zahanbením. No práve týmto pokorným postojom vykonáva skutok veľkého náboženského a duchovného významu. Ježišovmu pohľadu neunikne toto konanie plné obety, lebo v ňom vidí žiariť totálne sebadarovanie – postoj, ktorému chce naučiť svojich učeníkov.

Poučenie, ktoré nám dnes Ježiš ponúka, nám má pomôcť znovu sa vrátiť k podstate nášho života a uprednostňovať konkrétny a každodenný vzťah s Bohom. Bratia a sestry, meradlá nášho Pána sa odlišujú od našich meradiel. On meria ľudí a ich konanie iným spôsobom: Boh nehľadí na množstvo, ale na kvalitu, skúma srdce, dbá na čistotu úmyslov. Znamená to, že naše „dávanie sa“ Bohu v modlitbe a našim bratom a sestrám pri konaní charitatívnej lásky sa musí neustále strániť ritualizmu a formalizmu, ako aj logiky vypočítavosti, a má byť prejavom dávania sa zadarmo, tak ako to učinil Ježiš voči nám: spasil nás zadarmo; nedal nám zaplatiť za vykúpenie. Spasil nás nezištne. Preto máme aj my konať všetko s takýmto postojom nezištného dávania sa. Práve preto

Ježiš poukazuje na chudobnú a štedrú vdovu ako na nasledovaniahodný vzor kresťanského života. Jej meno síce nevieme, poznáme ale jej srdce – a nájdeme ju určite v nebi a tam ju pozdravíme –; práve srdce človeka je to, čo zaváži pred Bohom. Keď nás pokúša túžba ukazovať sa pred druhými a viesť si účty o našich nezištných skutkoch, keď sme príliš zaujatí tým, aby sa na nás druhí pozerali a – prepáčte mi za výraz – robíme sa „pávmi“, vtedy si spomeňme na túto ženu. Bude to pre nás len dobré: pomôže nám to zhodiť zo seba to, čo je nadbytočné, aby sme mohli ísť za tým, čo skutočne zaváži, a zostať pokornými.

Panna Mária, žena chudobná, ktorá sa úplne odovzdala Bohu, nech nás podporuje v predsavzatí venovať Pánovi a našim bratom a sestrám nie iba niečo z nás, ale seba samých, ako pokornú a veľkodušnú obetu.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Potlesk pre 16 mučeníkov z rokov 1936-37, blahorečených v Barcelone

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania z okna Apoštolského palca Svätý Otec pripomenul včerajšie blahorečenie v Barcelone, ktoré sa týkalo skupiny  španielskych mučeníkov z obdobia občianskej vojny 1936-37 pátra Teodora Illeru del Olmo z Kongregácie sv. Petra v okovách a ďalších 15 mučeníkov, mužov i žien, 13 zasvätených osôb a traja laici. „Chváľme Pána za týchto jeho odvážnych svedkov“, povedal Svätý Otec a prítomných na námestí vyzval k aplauzu.

Storočnica konca I. svetovej vojny a odkaz sv. Martina z Tours

Ďalej pápež František pripomenul sté výročie konca Prvej svetovej vojny. Historický moment pripomenulo aj vyzváňanie kostolných zvonov po celom svete. Svätý Otec citoval pápeža Benedikta XV., ktorý spravoval Cirkev v rokoch 1914-1922 a s rozhodnosťou odmietol svetovú vojnu, keď ju označil za „zbytočné krviprelievanie“:

„Dnes nadišlo sté výročie konca Prvej svetovej vojny, ktorú môj predchodca Benedikt XV. nazval „zbytočným krviprelievaním“. Preto dnes o 13.30 talianskeho času zaznejú zvony po celom svete, aj na Bazilike sv. Petra. Historická kapitola prvého svetového konfliktu je pre všetkých tvrdým napomenutím k odmietnutiu vojnovej mentality a k hľadaniu každého legitímneho prostriedku na ukončenie konfliktov, ktoré ešte stále skrvavujú viaceré oblasti sveta. Zdá sa, že sa nevieme poučiť.

Zároveň s modlitbou za obete tej nesmiernej tragédie povedzme s rozhodnosťou: Investujme do mieru, nie do vojny! A ako emblematický znak si vezmime skutok veľkého svätého Martina z Tours, ktorého si dnes pripomíname: od preťal na dvoje svoj plášť, aby sa s ním rozdelil s chudobným človekom. Tento čin ľudskej solidarity nech pre všetkých ukazuje cestu budovania mieru.“

Po druhý raz oslávime Svetový deň chudobných

Svätý Otec pripomenul, že na budúcu nedeľu sa bude v Cirkvi sláviť Svetový deň chudobných s mnohými evanjelizačnými, modlitbovými a solidárnymi iniciatívami. Na Námestí sv. Petra bude počas tohto týždňa k dispozícii bezplatná zdravotnícka pomoc pre ľudí v núdzi. Svetový deň chudobných, ktorý pápež František zaviedol pri závere Jubilejného roka milosrdenstva, sa bude sláviť už po druhý raz.

Pred záverom pápež František pozdravil medzi jednotlivými skupinami pútnikov aj početných veriacich z Poľska, ktorí dnes slávia národný sviatok stého výročia nezávislosti. Do Poľska zaslal pri tejto príležitosti aj osobitné blahoprajné posolstvo.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024