Odkaz zomrelej sr. Márie: „Držalo ma spoločenstvo a Božia láska“

TK KBS, jku; ml | 19. 07. 2018 15:00



Bratislava 19. júla (TK KBS) V stredu 18. júla 2018 ukončila svoju životnú púť sr. Mária Rajtárová FMA, ktorá zložila rehoľné sľuby v čase nástupu komunizmu vo vtedajšom Československu. Zomrela v Trnave. "So sr. Máriou odchádza generácia sestier, ktorá chcela  s nadšením žiť svoje povolanie v slobode srdca pre Boha a pre mladých. Generácia, ktorá si svoju vnútornú slobodu a lásku  napriek vonkajšej neslobode zachovala a ktorej my, mladšie sestry, vďačíme za to, že sa svojou obetou života stala zrnkom, ktoré prinieslo bohatú úrodu," uviedla na stránke saleziáni.sk provinciálna predstavená sr. Jana Kurkinová.

Mária Rajtarová sa narodila 3. novembra 1928 v Horných Sľažanoch. Pochádzala z jednoduchej roľníckej rodiny, ktorá však bola bohatá na ľudské a kresťanské hodnoty. Má jedného mladšieho brata. Z rodiny pochádzal tiež salezián, otcov mladší brat, don Peter Rajtár. Sr. Mária v spomienkach na detstvo a mladosť hovorí o svojej túžbe učiť sa, ktorú jej pomáhala napĺňať spočiatku mama. Neskôr sa rozvíjala duchovne i intelektuálne aj vďaka ochotníckemu divadlu, mariánskej družine a obetavým učiteľom pôsobiacim v dedine. K duchovnému rastu Márie významne prispieval svojou výchovou a predovšetkým príkladom otec, ktorý mal vo veľkej úcte  Božské Srdce.  Deti boli v rodine vedené k úcte k starším ľuďom, na ich výchove sa významnou mierou podieľali aj starí rodičia, bývajúci v susedstve.

V adolescentnom veku Mária išla študovať  na rodinnú školu do Nitry. Zhodou okolností sa v Nitre dostala na internát, ktorý od roku 1946  viedli sestry saleziánky. Okrem štúdia jej tento pobyt poskytol možnosť nenútene poznávať ducha dona Bosca a Inštitút Dcér Márie Pomocnice. V prvých rokoch svojho štúdia v Nitre začala rozlišovať svoje povolanie a ako 19 ročná, v auguste 1947, začala formáciu. Sr. Mária  spomína na toto obdobie na jednej strane ako na „veľmi krásne“, na druhej strane plné boja pri hľadaní svojej cesty.

Prvé sľuby zložila spolu s ďalšími siedmimi novickami 6. júla 1950, mesiac pred oficiálnym ukončením noviciátu, pretože sa už, na základe rozpustenia mužských reholí, očakával zásah politickej moci aj voči ženským reholiam.  A skutočne, v auguste 1950, spolu s inými sestrami, aj sr. Mária začala svoju „krížovú cestu“ v tzv. sústreďovacích kláštoroch  a na miestach nútených prác, kde boli rehoľníčky dosadené často namiesto odsúdených žien, ktoré dostali amnestiu. Počas 18-tich rokov bola sr. Mária na siedmich miestach násilného sústredenia rehoľníčok, väčšinou v neľudských podmienkach. Spolu s ostatnými sestrami ťažko pracovala na poli alebo pri chove hydiny pod prísnym dohľadom komunistických dozorcov. Ťažká manuálna práca v neľahkých podmienkach  sa podpísala aj na jej  zdraví. Po roku 1968 sa sr. Mária na niekoľko mesiacov dostala do Ríma a do Turína, kde sa mohla prehĺbiť v saleziánskej spiritualite priamo na miestach jej zrodu.  Avšak v roku 1971 bola nútená vrátiť sa do Československa a ďalších 20 rokov prežila v neistých podmienkach a v ilegalite. Sestry nemohli zakladať regulárne komunity, ani nosiť rehoľný odev alebo rozvíjať výchovnú činnosť medzi mládežou. S dovolením predstavených sa starala o svojich zostarnutých rodičov a viedla domácnosť na fare v Dolnom Dubovom, kde bol farárom jej strýko a kde mala možnosť byť v kontakte s farníkmi, najmä s dievčatami a s rodinami, napriek zákazu a kontrole zo strany štátu. Kontakty, ktoré sr. Mária nadviazala v týchto rokoch, pretrvali až do dnešných čias.  Po páde komunizmu sa sr. Mária, napriek svojim zdravotným ťažkostiam, starala o svojho otca, ktorý sa dožil vysokého veku.  Po jeho smrti, v roku 2008, prišla bývať do komunity sestier v Trnave na Kopánke.

"Aj keď život sr. Márie bol poznačený mnohými ťažkými situáciami, vždy bolo možné vnímať jej optimistický prístup. Vedela sa tešiť aj z drobných prejavov pozornosti. Až do vysokého veku jej oči nestratili tú živú iskru, ktorá sa rozsvietila predovšetkým v kontakte s ľuďmi. Kým ešte vládala, jej kroky často viedli pred Sviatostného Ježiša v kaplnke komunity. Na otázku, čo jej najviac pomáhalo počas rokov prenasledovania, odpovedala s istotou osoby, ktorá vie, komu uverila: „Držalo ma spoločenstvo a Božia láska.“ So sr. Máriou odchádza generácia sestier, ktorá chcela  s nadšením žiť svoje povolanie v slobode srdca pre Boha a pre mladých. Generácia, ktorá si svoju vnútornú slobodu a lásku  napriek vonkajšej neslobode zachovala a ktorej my, mladšie sestry, vďačíme za to, že sa svojou obetou života stala zrnkom, ktoré prinieslo bohatú úrodu," dodala provinciálna predstavená sr. Jana Kurkinová.

[back]


(C) TK KBS 2003 - 2018