V programe slávnosti je slávnostná svätá omša s kardinálom Taglem. Pokračovať bude v Aule sv. Jána Pavla II. O KBD od jeho počiatkov bude hovoriť jeden z jeho bývalých riaditeľov Anton Tyrol, súčasný generálny vikár Spišskej diecézy. Potom vystúpi kardinál Tagle. V popoludňajšom programe je možnosť zúčastniť sa na jednom z ponúkaných workshopov, ktoré sú zamerané na rôzne prístupy a prácu s Božím slovom. Program ukočnia koncertom Komorného speváckeho zboru OMNIA zo Žiliny.
KBD vzniklo v roku 1993 s cieľom pomáhať veriacim lepšie poznávať Božie slovo a čerpať z tohto nevyčerpateľného pokladu pre život. Je súčasťou medzinárodnej Katolíckej biblickej federácie, ktorá združuje 350 katolíckych spoločností pôsobiacich na poli biblickej pastorácie v 130 krajinách sveta. Ich túžbou je nechať vyniknúť Sväté písmo v živote jednotlivých veriacich. KBD realizuje rôzne formačné a publikačné projekty a každoročne pripravuje slávenie Biblickej nedele.
-
Životopis kardinála Luisa Antonia Tagle
Kardinál Louis Antonio Gokim Tagle, metropolitný arcibiskup Manily sa narodil 21. júna 1957 v Manile na Filipínach.
Základné vzdelanie prvého a druhého stupňa dostal v Škole sv. Andreja v Parañaque, ktorú vtedy spravovali misionári CICM (Congregatio Immaculati Cordis Mariae). Po skončení školy vstúpil do interdiecézneho Seminára sv. Jozefa v hlavnom meste, ktorý viedli jezuiti. Na Ateneu Manilskej univerzity študoval filozofiu a teológiu na Loyola School of Theology.
Za diakona bola vysvätený 18. júla 1981 a kňazskú vysviacku prijal 27. februára 1982. Prvé tri roky slúžil ako kňaz vo farnosti a zároveň ako spirituál diecézneho teologického seminára v meste Imus, ktorého sa stal neskôr rektorom. Vyučoval filozofiu a teológiu v Divine Word Seminary (Seminári Božieho Slova) a San Carlos Seminary (Seminári sv. Karola) a tiež na Loyola School of Theology.
V r. 1985 ho biskup vyslal študovať systematickú teológiu na Catholic University of America vo Washingtone, D.C. V r. 1987 tam získal licenciát z teológie a v r. 1991 doktorát summa cum laude.
Po návrate do Imusu v r. 1992 pôsobil znovu vo funkcii rektora seminára. Bol tiež členom kolégia konzultorov a presbyterskej rady, ako aj biskupských vikárom pre rehoľníkov. V r. 1998 bol ustanovený do funkcie farára v Katedrále Našej Panej v Pilare.
Popri tom naďalej vyučoval teológiu. Prednášal, dával duchovné cvičenia a organizoval vzdelávacie semináre pre kňazov, rehoľníkov a laikov na Filipínach i v cudzine. Podieľal sa tiež na aktivitách biskupskej konferencie a Federácie biskupských konferencií Ázie, a stal sa uznávaným rečníkom.
V tomto období sa stal členom edičného výboru Inštitútu pre náboženské vedy v Bologni, zapojil sa do spísania dejín Druhého vatikánskeho koncilu. V r. 1997 ho Ján Pavol II. menoval za člena Medzinárodnej teologickej komisie a v r. 1998 sa ako odborník zúčastnil na Mimoriadnom zhromaždení Biskupskej synody pre Áziu.
22. októbra 2001 bol menovaný za biskupa Imusu a biskupské svätenie prijal 12. decembra toho istého roku. Osobitne sa venoval mládeži, pre ktorú pripravoval týždenne komentáre k liturgickým čítaniam prostredníctvom internetových videonahrávok. 13. októbra 2011 bol menovaný pápežom Benediktom XVI. za arcibiskupa Manily, vedenia arcidiecézy sa ujal 12. decembra.
Bol predsedom delegácie na 3. mimoriadnom plenárnom zhromaždení Biskupskej synody (v októbri 2014) na tému „Pastoračné výzvy týkajúce sa rodiny v kontexte evanjelizácie“ a na 14. riadnom plenárnom zhromaždení na tému „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a súčasnom svete“ (v októbri 2015).
Od mája 2015 je prezidentom Caritas Internationalis. Zúčastnil sa na konkláve v marci 2013, na ktorom bol zvolený pápež František. Na konzistóriu 24. novembra 2012 bol Benediktom XVI. kreovaný a vyhlásený za kardinála s titulárnym kostolom San Felice da Cantalice a Centocelle. Je členom kongregácií: pre katolícku výchovu, pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, pre evanjelizáciu národov (Zdroj: press.vatican.va)