„Keď moji spolupracovníci neverili vlastným očiam, pápež im povedal, že to je „pápežský žartík“. A potom som aj v rozhovore pri stole mal možnosť poinformovať ho o živote diecézy. Máme tam jedného staršieho kňaza, pripútaného na lôžko, boli sme v diecéznom seminári. A pápež si prial ísť do jeho izby, aby ho potešil. Ja som len dúfal, že nebudem musieť privolať sanitku, tak veľmi sa ten kňaz rozcítil! Bolo to veľmi pokojné stretnutie. Svätý Otec zostal k obedu. Povedal mi, že by sa bol rád zúčastnil na omši, ale audiencie mu to nedovolili. Prišiel maximálne diskrétnym spôsobom, ani poznávacia značka auta nebola vatikánska „SCV“. Auto malo taliansku značku a až kým z neho v záhrade seminára nevystúpil, nikto si nevšimol, že tam je Svätý Otec.“