Spomienka na 500. výročie reformácie nemá byť záverečnou bodkou, ale „dvojbodkou v ekumenizme,” povedali Marx a Bedford-Strohm. „Zaväzujeme sa k tomu, že sa budeme venovať najmä otázke takzvanej viditeľnej jednoty a že budeme objasňovať, čo znamená“. Aj naďalej je tu to, čo je „bolestivé a rozdeľujúce a nikto nemôže stanoviť nejaký presný dátum, kedy sa definitívne prekoná to, čo nás rozdeľuje“. Ďalším krokom na tejto ceste sú aj Ekumenické cirkevné dni, ktoré sa budú v roku 2021 konať vo Frankfurte. Obe cirkvi majú reagovať na vlastné problémy a „na prehnané požiadavky partnera“ v ekumenickom dialógu. Naďalej je tiež potrebné vzájomné zdieľanie sa v sporných otázkach, ako je „chápanie Cirkvi, eucharistia a úrad, úrad pápeža“.
Marx a Bedford-Strohm chcú konkrétne „posilniť ekumenické spoločenstvo aj v bohoslužobnom živote našich cirkevných obcí, napríklad keď v našich modlitbách neustále myslíme na nášho ekumenického partnera“. V oblasti pomoci utečencom, v angažovaní sa na poli sociálnom i v Cirkvi vo svete chcú cirkvi aj do budúcna „spoločne“ pracovať: „Spoločne chceme vydávať v spoločnosti svedectvo viery v Boha a podľa toho aj konať“. Tento rok na jeseň plánujú obaja duchovní obrátiť sa tiež so spoločnou správou „o stave ekumenickej cesty a ďalších krokoch v Nemecku“ na pápeža Františka. Dúfajú, že ich bude v tomto úsilí „neustále povzbudzovať“.
Marx a Bedford-Strohm sa tiež sebakriticky vyjadrili: „Často hovoríme jazykom, ktorý je nezrozumiteľný. Je to nebezpečne úzky priestor medzi správnym zachovávaním tradícií a samoľúbou vnútornou diferenciáciou.“ Na tom treba pracovať spoločne – aj preto, aby „sme boli konkrétni, viditeľní, aby nás bolo počuť a aby nás nasledovali ako Cirkev, ktorá má v spoločnosti svoj hlas“ (Zdroj: KAP / Preložila: Ľubica Hricová).