„Obsahom stretnutia bolo nielen povzbudenie, ale tiež usmernenie zo strany pápeža. Bolo to veľmi dôležité stretnutie. Jeho prvé slová boli: „Vy ste v prvej línii v pôsobení Cirkvi.“ Toto je viac menej to čo povedal, zdôrazniac význam práce, ktorú konáme v štyroch misiách Svätej stolice vo svete: v New Yorku, v Ženeve, vo Viedni a v Paríži. Činnosť Svätej stolice, Cirkvi a pápeža aj pri medzinárodných organizáciách je veľmi dôležitá. Predstavil som Svätému Otcovi niektoré špecifické témy, ktoré sa preberajú v Ženeve. To čo bolo podľa mňa dôležité zdôrazniť, je samozrejme úsilie Cirkvi za odzbrojenie. Je to pre nás súženie, nikdy nebolo toľko zbraní a nikdy sa neminulo toľko peňazí ako v súčasnosti. Ďalšou témou bola migrácia, fenomén, ktorý pápež nazýva „Ľudská tvár globalizácie“.
Nakoľko je dôležité OSN, ktorého pamätný deň dnes pripomíname, pre pápeža Františka?
„Výraz ‚v prvej línii‘ ma trochu prekvapil. Pre každého, kto aspoň trochu pozná ako funguje svet, je OSN dôležité. Bezpochyby, OSN je kritizované a tak ako všetky významné organizácie, je zvyčajne pod drobnohľadom, pričom sa pozerá na jeho neschopnosti, ktoré sú takmer vrodené, a nie na jeho potenciál, ktorý je absolútne nevyhnutný. Je totiž dôležité mať globálny referenčný bod, kde sa môžeme stretnúť v ťažkých chvíľach, ktoré prežívame tak trochu aj teraz.“
Na základe Vašej skúsenosti stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v Ženeve, myslíte si, že sa načúva hlasu Svätej stolice, hlasu Cirkvi? Kde vnímate naopak ťažkosti?
„Myslím si, že pravdepodobne i popri veľmi viditeľných a monumentálnych pontifikátoch posledných desaťročí, je viditeľnosť a vnímavosť pontifikátu pápeža Františka oveľa silnejšia než to bolo možno v období predchádzajúcich pápežov. Prečo je to tak? Trochu to súvisí so štýlom Svätého Otca, s jeho osobnou zaangažovanosťou v takmer všetkých otázkach, ktoré súvisia s bolesťami ľudstva. Toto medzinárodné organizácie veľmi silne vnímajú. Sú veľmi vďačné za činnosť Svätej stolice. Potom, pokiaľ ide o osobnosť pápeža, o učenie: neraz sa nám vidí, že sú vďační za to, čo Cirkev robí, za to, čo robí Svätá stolica. Na druhej strane, svet, hlavne ten západný, čelí dosť dramatickej situácii spojenej so zmenou tradičných hodnôt a azda s postojom voči náboženstvu ako životnému rozhodnutiu.“